Komunitný víkend Spoločenstva kresťanského života CVX 2025

Druhý májový víkend, v dňoch 9. – 11. mája 2025, sa členovia nášho spoločenstva CVX z celého Slovenska opäť stretli na tradičnom komunitnom víkende. Po dvoch rokoch sme sa vrátili do krásneho prostredia penziónu Zornička na Donovaloch, kde sme mohli spoločne prežiť dni naplnené modlitbou, zdieľaním, tichom i radosťou zo stretnutia. Komunitný víkend je každoročnou príležitosťou nielen pre samotných členov CVX, ale aj ich rodinných príslušníkov, aby sa stretli, spoznali a utužili putá priateľstva.

Počas sobotnej sv. omše a adorácie nás duchovne sprevádzal farský vikár farnosti Staré Hory Peter Beňo OCD (Bosí bratia Preblahoslavenej Panny Márie z hory Karmel) a následne sa k nám pridal aj náš ekleziálny asistent p. Jakub Garčár SJ.

Program komunitného víkendu sme otvorili v piatok večer spoločným stretnutím, ktoré bolo venované vzájomnému spoznávaniu. V neformálnej a uvoľnenej atmosfére sme mali príležitosť porozprávať sa, predstaviť sa navzájom a vytvoriť priestor pre nové priateľstvá aj prehĺbenie už existujúcich vzťahov. Tento „social večer“ nám pomohol naladiť sa na spoločné prežívanie víkendu.

Nedeľné dopoludnie patrilo pohľadu na to, ako konkrétne slúžime a predstavili sa nám apoštolské tímy, ktoré pôsobia v rôznych oblastiach života CVX.

Apoštolát modlitby: Podarilo sa nám zostaviť tím, vytvoriť formulár na zapisovanie úmyslov a pozývať ľudí k modlitbe. Každý mesiac zverejňujeme úmysly na webstránke a počas spoločných adorácií sa za ne modlíme. Teraz nás čaká ďalší krok – získať spätnú väzbu o vypočutých úmysloch, zdieľať našu vieru s druhými, aktualizovať zoznam členov živého ruženca a najmä – vytrvalo pokračovať v tejto službe.

Komunikačný tím: Venujeme sa tvorbe článkov, zdieľaniu aktuálnych informácií, apoštolátu modlitby, správe kalendára udalostí, registráciám a technickej podpore. Pripravujeme grafiku pre podujatia, vytvárame logá a vizuály. Podporujeme komunikáciu prostredníctvom e-mailových skupín, Facebookovej skupiny a WhatsApp komunity. Navonok oslovujeme svet cez našu webstránku, Facebook stránku a Instagram profil.

Medzinárodný tím: CVX v Európe organizuje množstvo podujatí a stretnutí, ktoré pomáhajú prehlbovať našu spoločnú identitu a poslanie. Vďaka nim môžeme rásť vo viere a nadväzovať nové kontakty. Komunikácia v rámci týchto aktivít prebieha cez online stretnutia Eurolink tímu a Euroteamu, kde koordinujeme našu prácu a zdieľame skúsenosti. Svetová výkonná rada CVX sa zároveň zaoberá rôznymi aktivitami a koordináciou na globálnej úrovni.

Tím duchovné obnovy: Venujeme sa príprave a organizácii duchovných obnov pre naše spoločenstvo počas dvoch dôležitých období – adventu a pôstu. Snažíme sa vytvárať priestor, kde sa každý môže zastaviť, načerpať silu a prehĺbiť svoj vzťah s Bohom.

Tím formácie: Našim apoštolátom je neustále rásť duchovne, ľudsky aj apoštolsky a spoločne budovať piliere nášho spoločenstva – spiritualitu, komunitu a misiu. Ponúkame polročnú prípravu pre vedúcich stretiek formou mesačných celodenných stretnutí, kde sa venujeme témam ako misia, počúvanie, dynamika skupiny či rozlišovanie. Po formácii chceme sprevádzať stretká a plánujeme sa stretávať aspoň dvakrát ročne, aby sme sa vzájomne povzbudzovali a zdieľali skúsenosti. Naším cieľom je rásť spolu, podporovať sa a budovať pevné vzťahy v duchu apoštolátu.

Tím programu Family Clock: Apoštolát zahŕňa zážitkový ignaciánsky workshop pre rodiny, ktorý posilňuje vzájomné putá a vďačnosť. Sprevádza rodiny rôznymi fázami života, aby sa rytmus rodiny zjednocoval a napätia zmierňovali.

Tím pre starostlivosť o komunitné priestory (Bratislava): Staráme sa o naše komunitné priestory tak, aby boli upratané, funkčné a príjemné pre všetkých, ktorí do nich prichádzajú. V poslednom období sme sa intenzívne venovali príprave a sťahovaniu priestorov v Bratislave, čo si vyžadovalo veľa koordinácie, práce i trpezlivosti. Do budúcna plánujeme ďalšie aktivity a vylepšenia, ktoré by mohli ešte viac prispieť k tomu, aby sa u nás každý cítil ako doma.

Tím adorácie (Bratislava): Náš tím sa pravidelne venuje príprave adorácie počas dňa modlitby CVX, ktorý je vždy tretiu stredu v mesiaci. Modlíme sa za nás samých, za naše spoločenstvo a za všetky naše úmysly.

Tímy nám priblížili svoju činnosť a zároveň ponúkli priestor zapojiť sa do ich služby. Bolo povzbudzujúce vidieť, s akým nasadením a kreativitou odpovedajú na potreby ľudí okolo nás.

Po apoštolských tímoch zdieľali regionálne spoločenstvá z Prešova, Žiliny a Bratislavy čím ich spoločenstvá aktuálne žijú. Hovorili o pravidelných stretnutiach, formačných témach, výzvach i radostiach každodenného života v komunite. Ich svedectvá boli silným pripomenutím, že aj keď sme roztrúsení po rôznych mestách, sme spojení spoločným duchom a túžbou hľadať a nachádzať Boha vo všetkom.

Na záver líder komunita vyjadrila úprimnú vďačnosť za spoločenstvo a možnosť zdieľať osobné skúsenosti viery. Poďakovali za KDC v Smižanoch, ktoré ich pozvali vidieť realitu CVX a vykročiť na spoločnú cestu. Ocenili tvorivý dialóg, vzájomnú spolutvorbu v apoštolských tímoch, vytrvalosť a trpezlivosť v ťažkých chvíľach, ako aj spoluprácu s jezuitmi a sestrami CJ. Pozvali nás do rozlišovania služby v líder komunite a predstavili aktivity, ktoré nás najbližšie čakajú.

Moja nádej živým ohňom planie

Sobotný program komunitného víkendu bol vrcholom nášho spoločného stretnutia – duchovne bohatým a hlboko symbolickým dňom púte, modlitby a zdieľania. Deň sme začali spoločným ranným impulzom v penzióne Zornička. Spoločne sme sa zamýšľali nad tým, čo znamená byť pútnikmi nádeje. Inšpirovali nás slová Svätého Otca. Naša existencia je putovaním. Aj keby sme zabudli na Boha, on nikdy nezabudne na nás. Kráča s nami – až do skončenia sveta.

Potom sme sa presunuli na Staré Hory, kde sme deň začali svätou omšou v kaplnke sv. Anny. Po nej nasledovala adorácia – chvíľa tichej modlitby pred Sviatosťou Oltárnou, doplnená Loretánskymi litániami. V tichu a dôvere sme prinášali pred Pána naše prosby i vďaky.

Následne sme sa pešo vydali na púť ku Studničke, kde sme sa spoločne modlili v krásnom prostredí prírody. Vyvrcholením našej púte bol vstup do Baziliky Navštívenia Panny Márie – jubilejného chrámu. Pred jubilejným krížom sme sa modlili modlitbu za jubilejný rok 2025, prosili za Cirkev, za naše spoločenstvo i za seba ako pútnikov nádeje.

Po návrate z púte sme sa znovu zhromaždili v Zorničke, kde nás čakal pokojný čas určený na zdieľanie. Každý mal možnosť zastaviť sa, nadýchnuť a vyjadriť, čo v ňom cez púť zaznelo – čo si všímal, čo sa ho dotklo, čo prežil počas svätej omše, adorácie či putovania od kaplnky k bazilike. Hovorili sme o Božej blízkosti, ktorá sa často odhaľovala v maličkostiach – v tichu lesa, v slovách liturgie, v pohľadoch druhých. Zdieľania boli hlboké a úprimné. Niekto pomenoval túžbu viac dôverovať Bohu, iný hovoril o vnútornom pokoji, ktorý zažil po dlhom čase. Zaznievali i slová vďačnosti za to, že sa môžeme stretávať v takomto spoločenstve.

Ako žijeme nádej na stretkách a osobné svedectvá

Po požehnanom čase spoločného zdieľania dojmov a duchovných zážitkov z púte sme plynulo prešli do ďalšej časti nášho programu, ktorá niesla názov „Ako žijeme nádej na stretkách?“ Chceli sme sa vzájomne viac spoznať ako spoločenstvo malých spoločenstiev – jednotlivých stretiek, ktoré tvoria živú mozaiku našej komunity. Každé stretko má svoju jedinečnú atmosféru, dynamiku i cestu, ktorou kráča. V rámci tejto časti programu sme si preto vyhradili čas, aby sme si navzájom predstavili svoje stretká, podelili sa o to, čím žijeme, čo nás teší, kde cítime Božie pôsobenie a kam nás Pán ďalej pozýva.

Záver sobotného duchovného programu patril hlbokým osobným svedectvám našich členov. Každé z nich nás inšpirovalo iným spôsobom – cez tému povolania, služby i rodiny – no všetky niesli spoločný znak: Boh je blízko, koná a vedie nás, keď mu otvoríme srdce.

Anka a Peťo s nami zdieľali svoju cestu k adopcii syna Janka – cestu plnú viery, nádeje a otvorenosti voči Božiemu vedeniu. Danka nám v krátkosti priblížila svoju službu v modlitbe examen v jezuitskom kostole. Hovorila o tichu, ktoré sa v utorky po sv. omšiach otvára pre všetkých, ktorí chcú vstúpiť do Božej prítomnosti, pozrieť sa spätne na svoj deň a všimnúť si Božie stopy. Monika otvorila tému rozlišovania svojho povolania. Jej svedectvo bolo pozvaním, aby sme sa nebáli klásť si hlboké otázky a hľadať odpovede nie vo svete, ale v Božom pohľade na náš život. Svoj príbeh – aj keď nie osobne – nám zaslal aj Julo. Svedčil o tom, že ak aj nevidíme hneď zmysel niektorých rozhodnutí, Boh nás vedie a nenecháva nás blúdiť donekonečna. Každý krok viery je krokom k niečomu vzácnemu – a Boh vie naplniť aj túžby, o ktorých sme si mysleli, že ich musíme pustiť. Na záver sa o svoje svedectvo podelil tím Family Clock – Danka, Martin a manželia Ivetka a Peťo. Zdieľali svoje zážitky z workshopu a túžbu prijať túto metodiku, aby ňou mohli slúžiť rodinám na Slovensku.

Tieto svedectvá boli tichou, no silnou rečou Boha, ktorý aj dnes koná v našich životoch – nie veľkolepo, ale osobne, v konkrétnych okolnostiach.

Reflexie z komunitného víkendu

Moja túžba zúčastniť sa komunitného víkendu bola motivovaná osobnou odpoveďou ísť za Božou vôľou. Keďže téma sa niesla v duchu Pútnikov nádeje, išla som tam aj ako vyslanec členov mojej rodiny. Mnohí mi „nabalili“ svoje prosby, ktoré som niesla až na mariánske pútnické miesto STUDNIČKA na Starých Horách. Taktiež to bola skvelá príležitosť na spoznanie nových ľudí v rámci spoločenstva CVX nakoľko som drvivú väčšinu nepoznala, ako aj príležitosť zdieľania a žitia viery a vzájomnej podpory. Počas komunitného víkendu som zakúsila hlboký pokoj a Božiu prítomnosť, predovšetkým v spoločnej modlitbe, zdieľaní a pri adorácii. Prekvapilo ma, ako otvorene dokáže už niekoľkoročne fungujúca a pravidelne sa stretávajúca komunita prijať nového člena, teda mňa 😊 ale aj prijímať človeka takého, aký je. Najsilnejší zážitok pre mňa bol moment, keď som sa počas rozhovoru s jednou osobou cítila úplne pochopená a prijatá – akoby cez ňu hovoril Boh. Dotklo sa ma tiež ticho počas adorácie, v ktorom som vnímala Božiu blízkosť.

Počas celého víkendu som cítila a pozorovala veľkú vďačnosť za spoločné putovanie v Pánovi ako aj radosť, pokoj a osobné nasadenie každého účastníka. Veľmi ma prekvapilo a osobne sa ma hlboko dotýkalo to, že nevidiaci chlapec dokázal hrať tak ľubozvučne na klavíri a tento moment mi spríjemnil celý duchovný zážitok z omší a litánií. Veľmi som vďačená spoločenstvu, že i napriek hendikepu mu umožnilo sa prejaviť a dať mu / aj nám šancu a tým sa zapojiť hlbšie do modlitby. Najlepším a zároveň najhlbším zážitkom pre mňa bolo keď sa v nedeľu celé spoločenstvo modlilo za uzdravenie môjho ťažko chorého otca. Aj týmto skutkom som vnímala, že moje zdieľania boli vypočuté, vnímané a nezostali len tak na povrchu, ale boli zahrnuté do prosieb. Rozosmiali ma vtipné večere a spontánnosť v spoločenstve a vtipy dobrých animátorov 😊

Dlho po návrate rezonovala vo mne hlboká skúsenosť Božej blízkosti, ktorú som zažila počas spoločnej modlitby a adorácie. Veľmi silno na mňa pôsobila jednota v komunite – to, ako ľudia rôzneho veku a sociálno-kultúrneho prostredia dokázali vytvárať jeden duchovný domov. Uvedomila som si, že viera nie je len osobná záležitosť, ale že Cirkev žije práve v takýchto spoločenstvách. Dlho vo mne zostával pocit vďačnosti, že môžem patriť medzi ľudí, ktorí hľadajú Boha a navzájom sa nesú v láske a modlitbe. Osobne mi komunitný víkend priniesol väčší pokoj, jasnejší pohľad na seba samú a posilnenie túžby nasledovať Krista v každodennosti.

V komunite som videla a zažila lásku, prijatie a otvorenosť – ovocie Ducha Svätého, ktoré sa prejavuje v konkrétnych skutkoch. A práve toto ma motivuje žiť vieru aktívnejšie.- Ak sa v budúcnosti naskytne ďalšia príležitosť zúčastniť sa komunitného víkendu, veľmi rada si to zopakujem. Takéto stretnutia sú pre mňa miestom duchovného občerstvenia a pokoja, kde rastiem nielen vo viere, ale aj v službe druhým. Komunita mi pripomína, že nie som sama na ceste a že Cirkev žije tam, kde sa ľudia stretávajú v Kristovom mene. Ďakujem za Silu a Svetlo Ducha Svätého, ktorý sprevádzal organizátorov aj nás všetkých.

Anna H. – 1. ročník formácie, CVX Bratislava

Na komunitný víkend som spočiatku neplánovala ísť. Ako nováčik-prváčik som vnímala, že akcia je primárne určená pre tých, čo sú v spoločenstve už dlhšie. Keďže sa mi na poslednú chvíľu zmenili plány, rozhodla som sa ísť a teraz si už ani neviem predstaviť, že by som prišla o všetko to, čo som mohla cez víkend zažiť. Zakúsila som úplne prirodzené prijatie. Zmenil sa mi pohľad na CVX. Už to nie je len stretko so spolužiakmi, na ktoré sa každý týždeň teším, kde sa zdieľame a modlíme. CVX je niečo väčšie a hlbšie, ozajstné spoločenstvo. Spoznala som ďalšie stretká – ako a odkedy fungujú a akým materiálom sa venujú po ukončení trojročnej formácie. Naplnilo ma to túžbou pokračovať v spoločenstve ďalej. Súčasťou programu bolo aj miniputovanie na Staré Hory, kam som sa vrátila po 25 rokoch, naposledy som ho navštívila ako malé dieťa v jubilejnom roku 2000. Príroda ma sýti, takže duchovný program prepletený s prírodou ma teší a privítala by som aj viac času stráveného putovaním či spočinutím v prírode. Potešila ma prezentácia apoštolských tímov. Roky som fungovala v dobrovoľníckej organizácii, posledné roky však už aktívne nedobrovoľničím. Pripadala som si stratená, nechcela som sa nútiť do aktivít, no driemala vo mne túžba sa duchovne formovať, ale aj obohacovať tento svet. Vďaka CVX cítim, že sa začínam nachádzať. A som za to veľmi vďačná. Osobne sa ma veľmi dotkli svedectvá, ktoré boli prejavom dôvery voči nám ostatným a najmä ukážkou, že Bohu nič nie je nemožné. Dá sa povedať, že som nikdy aktívne nefungovala v kresťanskom spoločenstve, ten čas dozrel asi až teraz a ja ďakujem CVX za prijatie.

Mária Š. – 1. ročník formácie, CVX Bratislava

Je pol jedenástej večer, nedeľa 11.5.2025 – deň, kedy sme sa vrátili z komunitného víkendu CVX na Donovaloch, z chaty Zornička. Rýchlo sadám k počítaču, aby som napísala reflexiu o komunitnom víkende. Kým ešte v sebe cítim Ducha Svätého a kým ešte moje vnútro nie je zaplnené balastom starostí, termínov, deadlinov a povinností, kým začnem browsovať v mobile na sociálnych sieťach. Kým ešte cítim ten pokoj a dobrý pocit, ktorý som získala v spoločnosti skvelých ľudí na komunitnom víkende. Ľudí, ktorí sa na nič nehrajú, sú úprimní, hľadajú pravdu, vidia zmysel v spoločenstve a chcú lepšie poznať Boha a Ježiša Krista – nášho Priateľa.

Áno, o tom bol náš komunitný víkend, o spoznávaní Boha cez ľudí spoločenstva CVX. Niesol sa posolstvom nádeje, ktorá bola hlavnou témou. Na komunitnom víkende som sa cítila veľmi dobre, cítila som sa prijatá. Spoznala som ľudí zo spoločenstva, ktorých som dovtedy nepoznala.

Som vďačná za spoznávacie kolá, kde sme boli zadelení do dvojíc alebo skupiniek. Lepšie som tak spoznala mnohých ľudí a bolo to pre mňa obohacujúce. V sobotu doobeda bola sv. omša v kaplnke sv. Anny na Starých horách, kde sa môjmu 14-ročnému synovi splnil sen. Doprevádzal hraním na syntetizátore spev litánií. Po sv. omši v kaplnke sme putovali do Baziliky Navštívenia Panny Márie, kde sme prešli svätou bránou pri príležitosti jubilejného roka 2025.

V sobotu večer sme si vypočuli osobné svedectvá. Vypovedali o tom, ako Boha vnímajú konkrétni ľudia v ich konkrétnych situáciách a životoch. Ako Boh konal v ich životoch. Boli to príbehy so šťastným koncom. A to preto, lebo hrdinovia z príbehov svedectiev boli otvorení Bohu, otvorení jeho pôsobeniu, nebáli sa ísť s ním do diskusie, pýtať sa ho, ako ďalej. Svedectvá boli pre mňa veľmi obohacujúce, pretože boli konkrétne a živé. Okrem svedectiev sa v sobotu predstavovali všetky stretká a dozvedeli sme sa napríklad, že najčastejšou témou stretiek sú encykliky Pápeža Františka.

V nedeľu dobrého pastiera sme zavŕšili komunitný víkend svätou omšou s veselou, ale zároveň hlbokou kázňou pátra Jakuba. Poobede sa nám predstavili tímy CVX. Som vďačná za informácie, ktoré boli na prezentácii tímov poskytnuté. Napríklad ako si vieme nájsť termíny najbližších podujatí organizovaných CVX. Doma som si potom na základe prezentácie pozrela v Dokumentoch CVX Všeobecné princípy a Štatút spoločenstva CVX. Oceňujem pripravenosť organizátorov komunitného víkendu. Bolo to dobre zorganizované. Program bol bohatý a okrem spoločenskej stránky sa nezabúdalo aj na tú duchovnú.

Ubytovaní sme boli v Penzióne Zornička, kde je aj kaplnka, v ktorej som cítila Boži pokoj. Ranné a večerné chvály, ktoré sme v nej mali, boli pre mňa veľmi príjemné. A nádherná bola aj príroda okolo nás.

Na budúci rok by som sa opäť rada stretla s milými ľuďmi z CVX a s Ježišom na komunitnom víkende.

Elena D. – 2. ročník formácie, CVX Bratislava