Spoločenstvo
kresťanského
života

Adventná duchovná obnova plná radosti a jasania

Medzi pravidelne opakujúce sa aktivity spoločenstva CVX patrí aj adventná duchovná obnova (ďalej v texte aj ako ADO), ktorá je dôležitou súčasťou nášho spôsobu života. Každoročne nám poskytuje vzácny priestor na zastavenie sa, stíšenie a hlbšie prežitie adventného obdobia. Nie je to len tradičné stretnutie, ale predovšetkým duchovná cesta, ktorá nám pomáha nanovo upriamiť pohľad na Boha a vnímať Jeho prítomnosť v každodennosti.

Aj tento rok nám adventná obnova pomohla plnohodnotne žiť charizmu CVX tým, že nás viedla k hlbšiemu prežívaniu viery a rozlišovaniu. V tichu, modlitbe a spoločenstve sme sa usilovali načúvať Božiemu hlasu a objavovať Jeho volanie v našich životoch.

Tohtoročná adventná duchovná obnova sa konala v dňoch 12. – 15. decembra 2024, počas tretej adventnej nedele – Gaudete, ktorá je symbolom radosti. Práve liturgické čítania tejto nedele sa stali našimi impulzmi k modlitbe a rozjímaniu. Pomáhali nám prehĺbiť si vedomie, že pravá radosť pramení z blízkosti s Bohom.

Obnovu sme prežili v Centre Spirituality v Ružomberku, kde nás duchovne sprevádzali náš ekleziálny asistent p. Jakub Garčár SJ a Braňo Novák.

Popri spoločných meditáciách a liturgických sláveniach sme mali možnosť individuálneho stíšenia, duchovných rozhovorov a vzájomného zdieľania. Atmosféra dôvery a otvorenosti nám umožnila prežívať tento čas nielen ako osobnú skúsenosť, ale aj ako posilnenie nášho spoločenstva. O tom, ako sme tento čas prežívali, sa podelili dve Zuzky 🙂.

Predvianočnej duchovnej obnovy som sa zúčastnila, pretože som sa chcela stíšiť, stretnúť sa s Bohom a so sebou a bolo to po prvýkrát, čo som sa zúčastnila DO spoločenstva CVX. Chcela som sa zastaviť a odstúpiť od každodenného virvaru a spolu so žalmistom povedať: „Skúmaj ma, Bože, a poznaj moje srdce, skúšaj ma a poznaj moje zmýšľanie. Hľaď, či som na dobrej ceste a veď ma cestou večnosti!“ (Ž 139, 23-24)

Duchovná obnova je pre mňa na toto vždy jedinečná príležitosť, lebo mi umožňuje sa na chvíľu vzdialiť od množstva rozptýlení, rušivých vplyvov a prostredia, ktoré mi pripomína moje povinnosti. (Hmm možno bol jeden z dôvodov na ADO aj útek pred predvianočným upratovaním… 🙂 🙂

Taktiež som tento čas darovala Bohu ako môj malý dar k Jeho blížiacim sa narodeninám, a keďže vraj je pre Neho najväčším darom, keď nás môže obdarovať, odišla som z ADO veľmi obdarovaná.

Počas ADO sme rozjímali nad liturgickými čítaniami tretej adventnej nedele, nazývanej aj nedeľa radosti. Impulzy boli veľmi krátke, ale o to väčší bol priestor na rozjímanie a načúvanie, na rozhovor s Priateľom.

Moje srdce zasiahli slová s knihy Sofoniáša: Uprostred teba je Pán tvoj Boh spásonosný hrdina, zajasá nad tebou od radosti, obnoví svoju lásku, výskať bude od plesania.

Boh je uprostred mňa ako hrdina, ktorý ma zachraňuje. Sú to slová, ktoré pre mňa neboli nové, ale potrebovali mi byť pripomenuté a boli mi pripomínané, keď som MU rozprávala o svojich strachoch, obavách, neistotách, limitoch.

To, čo ma cez túto DO prekvapilo bolo, že Boh mi toho veľa nového „nepovedal“, ale pripomínal mi tie skutočnosti, na ktoré som akosi pozabudla. Napríklad: Boh – priateľ. Priateľ, ktorému dovolím prísť bližšie, do môjho najhlbšieho ja, kde môže byť odhalená aj moja slabosť. No zakúsila som, že keď mi Boh predostiera prekážky, ktoré bránia nášmu priateľstvu rásť, robí to s láskou, bez obviňovania a je to oslobodzujúce. Pravda naozaj oslobodzuje.

Ďalej mi bola pripomenutá dôležitosť sústredenosti v modlitbe. Keď som s priateľom, venujem mu predsa celú svoju pozornosť. Skúmala som, čím napĺňam svoju myseľ a čomu všetkému dovolím, aby mi „skočilo do hlavy“ a pochopila som, prečo je tam toľko nepokoja. Cielene sa zamerať na Pána prítomného vo mne ako zdroj pokoja, svetla, radosti.  Toto pozvanie mi potvrdili aj posledné slová liturgického čítania, ktorým sme končili duchovnú obnovu:  „A pokoj Boží, ktorý prevyšuje každý rozum, bude chrániť vaše srdcia a vaše mysle v Kristovi Ježišovi.“ (Flp 4, 7)

Skutočnosti, ktoré mi Boh cez DO ukazoval mi pomáhajú v tom, aby bola moja modlitba úprimnejšia, pravdivejšia a teda aj vzťah s Ním.

ADO bola pre mňa aj prvým stretnutím sa so spoločenstvom CVX v BA. Veľmi ma povzbudilo, že som mohla vnímať medzi tými, ktorý sa podieľali na organizácii DO atmosféru radostnej služby. Okolo seba (a možno aj u seba) niekedy vidím, že mnoho vecí sa robí len z povinnosti, chýba v tom láska a teda aj radosť. Tiež som tam stretla ľudí, ktorým (aspoň z môjho pohľadu) bolo spolu dobre. Aj mne bolo dobre. Myslím, že je veľmi dôležité, aby sme sa spolu cítili dobre. Za čias prvých kresťanov predsa pohania žasli a hovorili: „Hľa, ako sa milujú!“ (Sk 4,32)

Všetkým prajem, nech je Vám spolu krásne, opatrujte sa v láske a dávajte si pozor na svoje vzťahy.

Zuzana Kostolňáková – 3. ročník formácie, CVX Žilina

Na adventnú duchovnú obnovu s našim spoločenstvom som išla s potrebou oddýchnuť si od hektického a plného pracovného života. Spomaliť, zastaviť, vychutnať si čas adventu, ktorý mi zvyčajne tak rýchlo prebehne. Po príchode a netradičnom zoznamovaní v podobe predstavenia birmovných mien sme počas prvého dňa tejto obnovy boli pozvaní „len tak strácať čas s Priateľom“ a „prijať darovaný čas v prítomnosti Prítomného“. Naozaj to bol dar. Využila som možnosť navštíviť miestnu kalváriu, byť v prírode s výhľadom na mesto Ružomberok s okolitou prírodou a prešla som sa aj po miestnom cintoríne. Počas meditácií som si uvedomovala moju vďačnosť za Božiu prítomnosť v mojom živote. Celým dňom ma sprevádzal symbol kríža (na kalvárii, cintoríne či v kaplnke) a uvažovanie nad Jeho nekonečnou láskou k nám a obetou. Najprv som si význam tohto symbolu až tak neuvedomovala, kým neprišla večerná sv. omša, počas ktorej sa p. Jakub na sviatok sv. Lucie, mučeníčky, zamýšľal nad paradoxom mučenia/smrti a radosti/jasania. Paradox, kde na oltári sa odohráva príbeh môjho Pána, ktorý za mňa a moje hriechy musel toľko trpieť a zároveň s radosťou ku mne pristupuje a teší sa zo mňa. Nepochopiteľné.

Tento kríž, smrť, odpustenie, radosť a oslavu som si prinášala aj do ďalších meditácií hlavne o tom, ako ďalej žiť môj život, aký priestor vyčleňujem Bohu na spolutvorbu v mojom živote a ako sa Jeho sila prejavuje v mojich slabostiach. Prechádzala som si moje dni naplnené aktivitami a prizývala Pána, aby som si vedela nájsť čas aj na budovanie nášho spoločného vzťahu. K lepšiemu „uprataniu si“ v živote mi pomohol aj duchovný rozhovor s p. Jakubom, ktorý ma povzbudil k slobode Božích detí a prijímaniu chýb a možno aj nejakej temnoty v mojom živote. Uvedomila som si, že prílišné riešenie povinností, práce, služby a iných tých „krížov“ mi zatieňujú cestu a pohľad k Bohu. Že práve tento môj kríž nemá byť prekážkou k plnosti, ale naopak, že práve s vlastným krížom môžem kráčať k radosti.

Víkend tejto adventnej obnovy bol umocnený aj príbehom Tomáša Munka a priestorom samotnej kaplnky, keď práve v čase, keď sme tam boli, bolo presne 80. výročie vyvlečenia Tomáša z jezuitského noviciátu, kde sme bývali. Spoločné zdieľanie na konci duchovnej obnovy len potvrdilo to, že aj keď sme v tichu, každý vo svojich myšlienkach, pri ranných chválach alebo večernej adorácii, spoločenstvo, ktoré tvoríme je vzácne, podporujúce a prijímajúce. Ďakujem všetkým za každý milý úsmev a pohľad, aj za netradičnú záverečnú sv. omšu, počas ktorej sme „plesali a jasali, lebo uprostred nás je Svätý, Boh.“

Zuzana Molčanová – 2. ročník formácie, CVX Bratislava