Odpovedali sme: „Ecco mi“, na pôstnej duchovnej obnove
V dňoch 20.-23. marca 2025 sme sa my, Spoločenstvo kresťanského života, stretli v Duchovnom centre Misijnej kongregácie služobníc Ducha Svätého v Ivanke pri Nitre, aby sme spoločne načerpali počas Pôstnej duchovnej obnovy. Táto obnova priniesla hlboké duchovné zážitky a posilnenie viery pre všetkých prítomných. Prostredníctvom modlitby pri eucharistickom stole s našim ekleziálnym asistentom p. Jakubom Garčárom SJ, denného spytovania svedomia a duchovných rozhovorov s Braňom Novákom, naši účastníci mohli hľadať a nachádzať Božiu vôľu vo svojom živote. Duchovná obnova bola tiež príležitosťou na prehĺbenie vzťahov v našom spoločenstve, zdieľanie viery a vzájomnú podporu.
Duchovné Centrum v Ivanke pri Nitre, známe svojou atmosférou pokoja a sústredenia, poskytlo ideálne prostredie pre túto duchovnú cestu. O svoje zážitky sa prostredníctvom reflexií podelili Katka, Jakub a manželia Saboloví.
Na DO som sa vybrala s cieľom spomaliť, zmeniť prostredie, načerpať. Kláštor misionárok v Ivanke pri Nitre ma milo prekvapil svojou útulnosťou. “Cíťte sa u nás ako doma,” čítam nápis na dverách.
Vďaka usilovným organizátorom a pracovitým sestrám, je o nás dobre postarané a tak môžem “spočinúť pri Pánových nohách.”
Prostredníctvom knihy Exodus sa spolu s Mojžišom vydávame na púšť nášho života-púšť neúspechu, sklamania, hnevu, obáv…Boh ma práve tu dôverne oslovuje a hoci ma vidí v celej pravde, prijíma ma takú, aká som. “Ecco mi”- “Hľa ja” odpovedám Mu.
On si vie poslúžiť všetkým, aj našou slabosťou, ak mu ju dáme.
“Viem o jeho utrpení. Preto som zostúpil, aby som ho vyslobodil z moci Egypťanov a vyviedol ho z tej krajiny, do krajiny krásnej a priestrannej, do krajiny, ktorá oplýva mliekom a medom.” Ex 3, 7-8
Oslovila ma výzva p. Jakuba: “Túžiš po zasľúbenej zemi? Pomôž k nej ostatným!”
Nebude to ľahké, ale cesta k slobode, pokoju, radosti a životu v plnosti je najistejšia spolu s ostatnými. Ako u Mojžiša.
Boh ma povzbudzuje vrátiť sa naspäť, tam kam patrím, k starým vzťahom, k službe…ale teraz inak- viac s Ním a prostredníctvom Neho. Už nie ako otrok alebo sluha, ale ako Jeho dcéra, Božie dieťa, ktoré potrebuje aj oddychovať.
“Dnes sa dávam celý, všetko čím som, do Tvojich rúk vkladám…” spievame v jednej z piesní počas chvál v sobotu večer.
Cítim, že čím viac sa mu dokážem v dôvere odovzdať, tým viac staré postoje strieda odvaha, sloboda, pokoj, láska a radosť.
Bonusom k DO bola bezprostredná blízkosť čokoládovne Lyra 😉 Tu sme sa ešte v nedeľu pred cestou späť zastavili posilniť.
Ďakujem každému jednému za obohacujúce spoločenstvo a požehnaný čas.
Katka G. – 4. ročník, CVX Bratislava




Náš typický dennodenný manželský život je život rodičov s 2 deťmi; 8 a 6 ročnými, ktoré dokážu našu pozornosť a energiu vyťažiť na maximum. Možnosť niekoľko dňovej duchovnej obnovy, keďže deťmi sa chceli obohatiť ochotní starí rodičia, sme videli ako Božie znamenie. Pozvanie či volanie prísť bližšie k Pánovi:
- Ako Evanjelioví pozvaní na banket, čo pripravil Boh Otec a pozýva ľudí… Niektorých priam z križovatky.
- Alebo ako načúvajúca Mária, sestra Marty, ktorá si sadla k nohám Ježiša, ktorý k nim prišiel na návštevu
Ten druhý obraz výstižne pripodobňuje, čo nás čakalo a čo sme prežili. Prívetivý dom apoštolských sestier Spoločnosti Božieho Slova (SVD), ktoré sa horlivo starali, aby nám nič nechýbalo a nijak nestrádali. Mohli sme teda nasýtení a napojení oddať sa hľadajúc Ježiša, stopy Jeho pôsobenia ako koná v našich životoch a načúvať Mu alebo Jeho Duchu – Tešiteľovi – ako sa On vo mne prihovára nevýslovnými vzdychmi… Nadobúdať orientáciu a osmeľovať sa dať Ho doprostred môjho života.
Vykročeniu i posmeleniu napomáhali duchovné impulzy príznačne zvolené na aktuálne liturgické obdobie (konkrétne 3. Pôstna nedeľa) – Mojžišovo povolanie z Madiánskej púšte po stretnutí s Bohom v horiacom kríku – synchronizujúc sa tak na pulz a takt Ducha, ktorý dýcha v Cirkvi/Kristovom tele.
Všetko to menované; neurologicky presné (duchovné) impulzy, ticho čo lieči a bezpečný priestor vhodný na rozlet a rozkvet diela Toho, ktorý stále tvorí čosi nové… Všetko zasadené a obklopené dušami rovnako hľadajúcich – tí boli posilou, obohatením i svedkami:
- Boh Je Živý
- Boh Je Láska
- Stále konajúci smerujúc k naplneniu Spásy, t. j. záchrany môjho života, nech sa nenadnášam držiac sa kusu trosky, ale nech ma (Ten, ktorý Je) vytiahne do Jeho lodi a plavým sa tak, že môžem aj jasať a tancovať
Katka a Dušan Saboloví

p
ú
š
ť
.
Púšť – miesto, kde sa skrývam, kde mi je pohodlne, kde som sa stiahol a utiekol. Nič ma tam neotravuje, nič ma tam nezaťažuje. Ani minulé zlyhania, ktoré nastali pri snahe spraviť niečo dobré a brania mi v snahe robiť znova dobro.
Púšť našich vzťahov, púšť našich rozhodnutí. Napriek tomu je púšť miestom, ktoré si Boh pre mňa nepraje.
Možno sme na pôstnu duchovnú obnovu do Ivanky pri Nitre prichádzali v podobnom rozpoložení, v akom bol Mojžiš, keď ho na púšti počas jeho útekov v horiacom kre oslovil Boh. A možno aj práve preto Jakub (SJ) vybral túto udalosť z biblických dejín (Ex 3, 1-15), aby sme s a ňou zaoberali v našich modlitbách, v tichu, či na prechádzkach po okolí.
Pre každého jedného z nás jeho vnútorná púšť a vnútorný útek znamenal niečo iné, preto „časopriestor“, ktorý sme dostali na toto rozpoznávanie a rozlišovanie v podobe predĺženého víkendu na konci marca s pekným počasím a tiež budovy misijnej kongregácie služobníc Ducha Svätého, boli darom, kedy sme mohli v spoločnosti Boha stráviť tieto vzácne okamihy. Často chladné steny kostolov, kde sa človek vie stretnúť iba s Bohom, tu boli nahradené príjemným hrejivým priestorom s kaplnkami a prívetivými sestrami, čo bola zasa len iná možnosť spôsobu vnímania prítomnosti Boha. Niekomu k modlitbe pomohla krásna záhrada, inému prechádzka poľami – púšťou v okolí Ivanky, niekomu zas radosť z kúskov čokolády, ktorej vychýrenú značku tu vyrábajú a predávajú.
Taktiež sme mali čas vnoriť sa aj do „Všeobecných princípov CVX“ a inšpirovať sa, v akej slobode nás môže Pán povolať.
Buďme teda zvedaví, čo nám chce Horiaci Ker povedať. Vyzujme si sandále a očistime sa od vecí, ktoré nám bránia vstúpiť na „svätú zem“ a prijmime znova pozvanie vrátiť sa do Egypta našich vzťahov, pokusov, služby… Tak ako povolával Boh Mojžiša, tak dnes špecificky povoláva aj mňa, rovnako nie dokonalého – proste a jednoducho mňa, no napriek tomu nepatriaceho na púšť. Niet cesty spásy bez snahy priniesť spásu iným. Deľme sa o našu radosť.
Pane, ty hovoríš „Som, ktorý som“, ja ti odpovedám „Som (tu pre teba a iných), aký som“.
Jakub Šiškovič – 3. ročník formácie, CVX Bratislava
