Strácať čas s Pánom…

Páter Jakub nás pozval prijať adventný čas očakávania ako Bohom darovaný čas. Nie ako útrpné čakanie, ale ako požehnaný čas prípravy. „Nie je to trest ani problém na niečo čakať, je to štedrosť“. Je darom povedať svojmu priateľovi vopred, že ho navštívime. Aj párty si viac užijeme, keď máme čas na jej prípravu – nakúpiť dobroty, nachystať dobrú hudbu. Čas s priateľom si nemeriame, nie sme netrpezliví, práve naopak, často čas utečie, ani nevieme, ako. A po takom „strácaní“ času s nami túži náš Pán. Vola nás strácať čas s Ním.

Pomocou tzv. adventných prefácií, ktoré kňaz číta počas sv. omše, sme mohli meditovať nad tým, že sa dá jasať na Jeho slávu, aj keď ešte nevieme, čo môžeme očakávať a nemáme jasno. Tak ako spolucestujúci dôveruje šoférovi, že ho bezpečne dovedie do cieľa, hoci nepozná cestu. Dôležité je si uvedomiť, že Pán splnil pradávne prisľúbenia, nie očakávania. 

A preto sme v očakávaní jeho príchodu (Už je tu…Ale ešte príde…) v spoločenstve aj v tichu obnovovali svoje vnútro. V čase Adventu nám tiež páter Jakub zdôrazňoval, že hoci čakáme na jeho príchod, On je už v nás. Je tu, ale chce prísť a dať nám ešte viac a byť pre nás viac a inak, ako očakávame.

 Hmlisté počasie veľmi nelákalo na prechádzky po okolí, ale aj prostredie diecézneho centra ponúkalo možnosti na stíšenie a obdiv nad dielom Božích rúk. Diecézne centrum Archa nás privítalo svojou vrelosťou, útulným prostredím a atmosférou skutočnej „archy“ vďaka štýlu tejto stavby.

Hoci sme boli v komornej zostave a otvorili sme sa aj členom spoločenstva Magis, dopriali sme si Bohom požehnaný čas nielen v našich meditáciách, zdieľaniach a eucharistickom slávení, ale aj rozhovormi plnými svedectiev a tiež zážitkov od nášho hostiteľa – otca Pavla Reisela, ktorý spravuje diecézne centrum. Bol to víkend v pokoji a radosti zo spoločenstva a z priblíženia sa k očakávanému Kristovi.