Povolaní Láskou – život so záväzkom Bohu v CVX

14. júna 2026 sme sa členovia, ktorí zložili trvalý a dočasný záväzok, stretli v Manréze v Ivanke pri Dunaji, aby sme si zreflektovali, aké požehnanie a milosti, nám záväzok Bohu v spoločenstve CVX prináša a ako ho môžeme žiť uprostred každodenného života so všetkými jeho radosťami i ťažkosťami.

Náš spoločný čas sme začali prípravou chutného obeda. Nasledovalo spoločné slávenie svätej omše, do jej úmyslov sme zahrnuli všetkých našich členov so záväzkami – prítomných aj neprítomných. V súčasnosti máme piatich členov s dočasným záväzkom a jedenástich členov s trvalým záväzkom. Pamätali sme aj na ich rodiny a celé naše spoločenstvo.

Páter Jakub, SJ nám počas homílie pripomenul, že záväzok nás približuje k Bohu, pozýva nás do vzťahu a priateľstva s Ním, dáva nám priestor pre náš rast a posvätenie a pozýva na cestu. Volanie Kráľa: „Poďte so mnou a hlásajte Božie kráľovstvo“ je len slobodnou odpoveďou človeka, ktorý bol oslovený Láskou. Je to Boh, ktorý nás povoláva, dáva nám meno a ukazuje nám, kým sa postupne stávame. Túži s nami prežívať našu každodennosť. Život so záväzkom nie je životom bez problémov, no práve na prekážky a ťažkosti sa vieme pozerať v kontexte svojho povolania a vernosti prijatému záväzku.

Po veľmi chutnom obede a chvíli ticha, sme vstúpili do zdieľania života a hlbokej reflexie otvorenej radosti, pravde a vernosti. Silným momentom bolo aj prečítanie znenia dočasného a trvalého záväzku nahlas a uvedomenie si, že v mnohom je záväzok potvrdením konkrétneho spôsobu prežívania nášho krstného a birmovného povolania.

Odchádzali sme naplnení veľkou vďačnosťou, nádejou a túžbou, aby záväzky postupne nachádzali svoje prirodzené miesto v živote nášho spoločenstva.

Katka Raková

Ako vnímam a žijem svoj záväzok v spoločenstve CVX?

V máji v roku 2019 som zložila dočasný záväzok, ktorý sa bežne skladá na dva roky. I keď odvtedy uplynulo dlhšie obdobie, stále ho nosím v srdci. Preto som sa s radosťou zúčastnila reflexie k záväzkom, pri ktorej som sa naň pozrela zase novými očami „tu a teraz“.

V reflexii som sa pozrela na to, ako žijem 4 oblasti dočasného záväzku:

Napredovať v duchovnom raste cez prostriedky ignaciánskej spirituality.
Usporiadať si život vo všetkých jeho rozmeroch podľa CVX.
Hľadať spôsoby účasti na budovaní Božieho kráľovstva a rozlišovať svoje osobné povolanie.
Podieľať sa na činnosti spoločenstva.

Skúmajúc svoje bežné dni som našla nitky, ktorými sa vinie moja spiritualita v každodennosti života.

Modlitba a examen v najrozličnejších podobách, akú mi prináša meniaci sa život v celej svojej dynamike, je úžasná. Boh ma stále prekvapuje novými spôsobmi, akými sa ku mne prihovára. Niekedy je to klasický, 5- bodový examen, niekedy ostávam len pri jednom bode alebo jednej situácii dňa. Niekedy sa iba schúlim v Jeho náručí, lebo nevládzem nič iné. Inokedy mu iba po celý čas odovzdávam vzťahy či situácie, lebo je pre mňa ťažké púšťať to zo svojich rúk. Niekedy Pán prehovára cez liturgické čítanie daného dňa a v ňom nachádzam odpovede alebo uistenia, ktoré bytostne potrebujem. A niekedy sa nič nedeje, iba tak sme spolu a On mi s radosťou dáva to, čo práve potrebujem.

Reflexia a rozlišovanie sa stalo súčasťou môjho osobného, rodinného i pracovného života. Zastavenie sa, vnímanie a to, že sa snažím nerobiť rozhodnutia bez toho, aby som dovidela cestu, ktorá k nemu viedla a zámer, ktorý má s tým celým Pán. V tejto dobe, s týmito ľuďmi. A teda musím povedať, že často sú to ľudia a situácie, ktoré by som si ja nevybrala a nepovažujem ich za príjemné ani ľahké. A niekedy ani nevidím ich zmysel (iba čo ma otravujú a berú mi energiu). Vtedy mi zostáva len holá dôvera v Pána. A on mi časom ten zmysel odkryje… Alebo si naň počkám vo večnosti.

Sviatostný život, duchovné cvičenia a duchovné obnovy: Sviatosti vnímam ako dôležité prostriedky prúdenia Božích milostí. Cítim, že práve sviatostný život ma udržuje na pulze života s Pánom, cez ne mi On dáva pokojné a vnímavé srdce. Každoročné 8-dňové duchovné cvičenia sú pre mňa životodarnou zastávkou roka, kedy sa môžem komplexnejšie pozrieť na svoj život a všetky súvislosti. Boh ma nimi prevedie, ukáže mi ich v inom svetle a zrazu to celé má „hlavu a pätu“. A tak sa znovu vnútorne usporiadame (rozumej ja a On), aby som mohla usporiadať ďalej svoje priority, a teda robiť solídne rozhodnutia.

Usporiadanie života podľa našej spirituality: V osobnom, rodinnom i pracovnom živote vnímam toto usporiadanie v tom, že sa snažím vidieť ľudí, vzťahy a svet okolo mňa taký, aký naozaj je, a prijímať to takto namiesto toho, aby som doň projektovala svoje predstavy. Dovidieť, že aj za tým, čo sa mne nepáči, má Boh niečo, čo mi chce ukázať či dať. Môžu to byť dokonca cesty, na ktoré ma On pozýva vykročiť (a ja by som sa na to nikdy neodvážila). Snažím sa zvedomovať si svoje túžby – čo naozaj chcem z hĺbky svojho srdca? Uvedomiť si, kde som a čo chcem, poprosiť o konkrétnu milosť Pána. Veľmi mi pomáha, keď si to aj zapíšem a za určité obdobie zreflektujem. Stáva sa totiž, že som tie milosti reálne dostala 😊.

Veľmi krásnym momentom je aj „chodenie s Pánom“, kedy cítim, že On je tu vedľa mňa v mojej obývačke, v kuchyni za stolom, na prechádzke… On túži po tom, aby mi bolo dobre. Len to chce odo mňa tú disponibilitu, že to „dobré“ nemusí byť podľa mojich predstáv.

Ovocie svojej spirituality silno vnímam aj v pracovnom živote. Množstvo duchovných rozhovorov a sprevádzaní sa už na mne podpísalo a pripravilo ma na moju súčasnú pracovnú úlohu, kde ja sprevádzam ľudí vo svojom tíme veľmi podobným spôsobom, ako to bolo darované mne. Nie radiť ani dohovárať, ale pomôcť človeku cez dobrú otázku kráčať po jeho ceste k sebe a k Pánovi. Nechať druhého vyrásť na takého človeka, akého v ňom vidí Boh. Kráčať vedľa neho spolu s Pánom. Vytvoriť človeku čas a priestor pre jeho rast. A ešte jedna veľmi podstatná vec – nechať mu priestor aj robiť chyby, nechať mu právo na chybné rozhodnutia. Aj keď ja vidím dôsledky jeho rozhodnutia, ale táto cesta je jeho, nie moja…

Svoje povolanie teda momentálne vnímam v sprevádzaní ľudí, ale aj rodín v tejto neľahkej dobe. Vytváranie bezpečného a pritom životodarného prostredia pre rast. Je to povolanie k tvorbe a plnému žitiu vzťahov v tomto svete, v každodennej všednosti. V rámci spoločenstva sa to transformuje do sprevádzania stretiek a organizácie duchovných obnov.

Túžim po plnom živote vo vzťahoch, chcem dovidieť súvislosti v živote a dôsledky rozhodnutí. Pretože mi to NIE JE JEDNO, záleží mi na danom človeku, danej veci. S tým sa mi ale spája druhá strana mince, ktorou je únava. Ak chcem byť pre druhého darom, potrebujem si uvedomovať aj vlastnú hodnotu, ktorú mi dáva Boh, a strážiť si svoje srdce.

No a teda ako mi v tomto celom pomáha záväzok? Napriek etymológii tohto slova ho nevnímam ako niečo, čo ma zväzuje, ale skôr ako brehy, ktoré mi pomáhajú udržať moju vnútornú rieku v Božom toku. Záväzok je pre mňa referenčný bod, ktorý ma stabilizuje a navracia k prioritám. Pomáha mi vrátiť sa Domov. K Pánovi a k povolaniu, ktoré do mňa vložil. Stále znova a znova. Preto je pre mňa dôležité urobiť tento sľub aj verejne. Nie je to „papier“, je to slovo dané Bohu. Moje „áno“ nášmu vzťahu a tomu, čo On chce so mnou v tomto svete vykonať.

Katka Blaščáková