Spoločenstvo
kresťanského
života

Adventná duchovná obnova 2022 – Skalka pri Trenčíne


Adventná duchovná obnova bola skvelou možnosťou zastaviť a stíšiť sa. Krásne prostredie, blízkosť kaplnky a prítomnosť komunity vytvorila dobré podmienky na duchovný rast. Témou boli vzťahy a viedol ju otec Jakub. 
Osobne bola pre mňa najdôležitejšia každodenná svätá omša a adorácia. Som vďačná za možnosť svätej spovede a duchovného rozhovoru s Jakubom. Keď na 24 hodín vypadol prúd, nebol to problém, skôr príjemná pauza od svetiel a telefónu. Silencium síce nebolo dodržiavanie na 100 percent, ale umožnilo príjemnú socializáciu.
Ďakujeme organizátorom a tešíme sa na ďalšiu možnosť.

Mária Mušková, 1. ročník CVX Žilina

V dňoch adventu sa uskutočnila duchovná obnova v krásnom prostredí Pútnického domu pri Skalke pri Trenčíne. Mimo rušných oblastí, na pevnom základe – skale, na ktorej stojí spolu s kostolom, odkiaľ sa naskytá krásny vyhlaď na údolie rieky Váh.

Ako čerstvý člen CVX bola táto obnova mojou prvou v spoločenstve. Bol to dar, ktorí sme dostali a pritom nikto z nás pred tým ako vystúpil z auta vôbec nevedel, čo nás ešte čaká a že predstavy a plány, moje i ostatných, chápe Boh po svojom. 🙂 

Vo štvrtok sme sa postupne nazbierali a ubytovali vo svojich izbách. Prišli sme z viacerých miest v rôznych časoch a každý prichádzal s niečím iným – inými otázkami, ťažkými životnými situáciami, s potrebou pokoja. No zároveň všetci prišli z toho istého dôvodu – túžbou po stretnutí, túžbou po vzťahu, túžbou po Bohu.
Naše prvé spoločné stretnutie bolo na sv.omši, kde nás privítala Panna Mária na jej sviatok Nepoškvrneného počatia. V kázni sme sa dozvedeli, že nás Mária bude sprevádzať počas celej obnovy. Kázeň pozostávala aj z hudobných vložiek, ktoré sa každú chvíľu vynárali z hlavy nášho duchovného i neduchovného sprievodcu Jakuba a ktoré milovníci rapu a iných hudobných žánrov určite ocenili. 
Večer bol určený spoločenským aktivitám – obnovovaniu starých a vytváraniu nových vzťahov, keď sa až do neskorej noci preberalo mnoho tém….

A nastalo ráno druhého dňa.
Čerství a naplnení očakávaniami sme si po raňajkách predstavili ako nás bude i naďalej sprevádzať Panna Mária a to formou zjavenia, keď anjel Gabriel prichádza ako posol za Máriou. Ponorili sme sa do väčšej hĺbky v snahe chápania zjavenia ako prirovnania spôsobu komunikácie človeka s Bohom. Ponorili sme sa aspoň do niektorých myšlienok, ktoré nám v tom pomohli:

  • Boh posiela svojho posla, Gabriela, neprichádza on sám jasne a zreteľne. Boh aj k nám prichádza cez prostredníka a skryto, prichádza ku nám v ľuďoch a vo všetkom okolo nás, a tak nás kontaktuje. Hľadajme ho.  
  • Panna Mária sa zamýšľa, uvažuje, aký má príchod anjela pre ňu význam. Taktiež my ako ona máme Božie slovo v nás „prežúvať“ a premýšľať nad ním.
  • Verbálna i neverbálna komunikácia Boha
  • Mária prijíma Božiu vôľu – Nech sa mi stane podľa tvojho slova. V snahe pripodobniť sa k „návodu“ by sme mali byť schopní akceptovať Božiu vôľu v našich životoch a byť otvorení Božiemu slovu, ktoré je určené pre nás.
    Tieto body sme sa snažili nasledujúce dni aplikovať na naše životy a každodennú realitu našich dní, keď sme sa v tichu spolu s Bohom snažili prehlbovať náš vzťah a zamýšľať sa nad tým:
  • ako na nás Boh vzhliada, kto sú ľudia v mojom okolí, ktorých mi poslal,
  • aký vzťah mám s ľuďmi, aké sú moje motivácie ku konaniu v týchto vzťahoch a kde by sme vedeli v týchto vzťahoch nájsť trochu viac spásy,
  • aký vzťah mam k Bohu a aké motivácie mám vo vzťahu k nemu,
  • čo mi Boh vraví.

Takto duchovne motivovaní sme sa pustili do „práce“. Každý vo svojom svete svojím spôsobom. Avšak naše snaženie v piatok v podvečerných hodinách prekazil jeden padlý… padlý strom. Počasie a iné vplyvy spôsobili, že na jediné vedenie, ktoré zásobovalo pútnický dom elektrickou energiou, padol strom. Dodávka elektriny bola prerušená. Keďže osvetlenie, vykurovanie a aj vodné čerpadlo fungovalo na elektrinu, ocitli sme sa bez vody v sprchách a záchodoch, bez kúrenia a v tme… A termín riešenia bol neistý. S nádejou, že riešenie nie je ďaleko, sme vymysleli dočasné východisko. Sviečky nám zaobstarali svetlo, šikovné ženy nahradili umývačky riadu a statní muži zabezpečili presun vody zo zásobníka v pivnici na potrebné miesta. Zatiaľ sme prežívali i keď noc bola chladná a batérie v mobiloch sa vybíjali…

Sobota sa niesla v určitej neistote. Budeme musieť odísť, bude možná dostatočne rýchla oprava elektrického vedenia? V odovzdanosti Bohu sme však pokračovali s našim programom. Doobeda sme sa niektorí vybrali na kratšiu túru cez les ku kláštoru Skalka pri Trenčíne. Každý sám a predsa spolu sme putovali prírodou, ktorá nám pomáhala premýšľať. Taktiež cieľ našej cesty, ktorý sa tak veľmi spája s hľadaním Boha, nám pomohol viac sa nastaviť na Božiu „vlnu“ v našich životoch.
Keď sme sa na obed vrátili, stáli sme pred ťažkou dilemou. Oprava bola v nedohľadne a tak nad nami viselo rozhodnutie. Buď odísť, lebo nepohodlie nás mohlo ovplyvniť až tak, že by sme neboli schopní ničoho duchovného alebo zostať v sparťanských podmienkach a využiť možnosť, ktorú sme dostali.
V poobedných hodinách, keď nádej na opravu už bola naozaj malá, sa stal malý zázrak a elektrina „naskočila“. V radosti, že môžeme všetci v pohodlí zostať, sme prežili zvyšok dňa s Bohom v modlitbe, omši a adorácii a s ľuďmi, ktorí nám boli na tom mieste daní, v rozhovoroch opäť až do noci.

Nedeľa bola už krásnym zavŕšením našej obnovy. Omša a následné spoločné zdieľanie, kde sme sa mohli vzájomne obohacovať a byť prostredníkmi a poslami Božieho slova pre druhých.

A keď budem citovať klasika:
“Ešte jednu správu pre teba mám,
od Alžbety ti ju prinášam:
Alžbeta tiež bude chlapca mať,
mala by si jej ísť pomáhať.
No dobre, tak ja teda idem.”
(Jerichove trúby: Rap)

A tak ako anjel oznámil Márii, nech ide s Ježišom pod srdcom navštíviť Alžbetu, aj my sme cez zjavenie boli vyzvaní, aby sme Ježiša prinášali v našich srdciach všetkým, ktorých budeme na našej ceste stretávať. Nie úplne všade prítomné ticho, zmeškaná adorácia, upršané počasie, či nepohodlie vytvorené poškodeným vedením nemuseli byť v našich predstavách o ideálnej obnove, no práve to nám môže byť pripomienkou toho, že Boh k nám niekedy prichádza presne tak, ako ho nečakáme, skryto. Nie tak ako chceme, aby prišiel, ale tak ako chce prísť On a my máme byť otvorení prijať ho.

Jakub Šiškovič, 1. ročník CVX Bratislava