Obhliadnutie sa za Adventnou duchovnou obnovou v Ružomberku
V tretí adventný víkend minulého roku 2023 sa konala už tradičná Adventná duchovná obnova spoločenstva CVX, ktorá bola tentokrát situovaná v Centre spirituality Premenenia Pána v Ružomberku. O tom, aká bola, resp. aké dojmy zanechala v jednotlivých účastníkov, sa vám pokúsia zhrnúť piatačka Edita a graficky ladený druhák Lukáš.
Témou adventnej duchovnej obnovy bol prudko aktuálny citát z Nového zákona – „hlas volajúceho na púšti – Ján Krstiteľ“, ktorý mal jednotlivých účastníkov duchovnej víkendovky priviesť k premýšľaniu nad otázkami “Kto (ne)bol Ján Krstiteľ”, a teda “Kto (nie) som ja”

Radujte sa, neustále sa radujte (Flp, 4,4-7)
Tieto, na prvý pohľad „neškodné otázky“, nenechali chladnou ani Editku, ktorá v samom úvode obnovy zhodnotila, že sa aktuálne necíti práve najlepšie, ako aj fakt, že jej chýba v živote taká tá úprimná radosť. A to ešte vtedy nevedela, že vyvrcholením prebiehajúceho duchovného víkendu, bude aj slávnosť 3. adventnej nedele, nazývanej tiež aj Nedeľa radosti. Viac už vo svojej osobnej reflexii.
Na adventnú duchovnú obnovu som najskôr neplánovala ísť, ale po výzve že sa viacerí odhlásili, som sa prihlásila a musím povedať, že neľutujem:). Mala som na tie dva pracovné dni aj dovolenku v práci, tak sa mi cestovalo dobre a bez stresu.
„Prvé ráno po raňajkách sme začali silencium, ktoré trvalo do obeda nasledujúceho dňa. Tento čas bol stretnutím sa so sebou samou a s Bohom. Snažila som sa zachytiť, čo mi chce v danej chvíli povedať. Veľmi som sa tešila aj na rozhovor s pátrom Jakubom, s ktorým som v lete absolvovala duchovné cvičenia a tento rozhovor bol akoby pokračovaním a mojím zdieľaním o tom, čo som odvtedy prežila a kam som pokročila. Som veľmi vďačná za túto možnosť a za jeho múdre slová povzbudenia a taký mužský nadhľad :). Adorácia v ten večer bola už v takom inom, veselšom, rozpoložení.
Ešte by som chcela spomenúť novica Tomáša Munka, ktorý sa modlil v tej istej kaplnke, kde bola naša adorácia, deň pred jeho odvlečením gestapom presne v tomto adventnom čase pred 79 rokmi… Pôvodne bol totiž Tomáš Munk Židom, ktorý konvertoval na katolícku vieru.
Celá duchovná obnova bola veľmi povzbudivá a bolo to také moje zastavenie sa pred Vianocami a uvedomenie si, kým som. Posledný deň obnovy bol zakončený svätou omšou, ktorá bola 3. adventnou nedeľou, nedeľou radosti a ja som si uvedomila, že mám oblečené niečo ružové, čo je farbou tejto nedele :). A naozaj som odchádzala z Ružomberka s pocitom radosti, ktorý som na začiatku obnovy spomenula 🙂„
/Edita Borcinová, 5. ročník CVX Bratislava/

Kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi (Mt 18,20)
Hovorí sa, že to čo nevieme častokrát vysvetliť slovami, je niekedy lepšie napísať na papier alebo, ak sa na to práve cítime, tak aj nakresliť. Podnetom k tejto nadštandardnej kreativite bola aj neodlúčiteľná súčasť každých „ducháčov“ – silencium – ktoré v tomto prípade trvalo plnotučných 1 a pol dňa. Tento čas v tichu nám aj v jemu blízkej grafickej podobe priblíži Lukáš.
„Navštevujem 2. ročník CVX formácie v Bratislave. Toto bola tretia duchovná obnova, ktorú som v rámci tohto spoločenstva absolvoval, takže som mal rôzne očakávania; od výpadku elektriny a vody (adventná DO Trenčín 2022) po výstup na kalváriu (pôstna DO Nitra 2023). Ani jedno sa nenaplnilo, no zato mi táto DO dala niečo nové – ozajstné stíšenie sa.
Tým, že už ľudí v CVX lepšie poznám, nešiel som na DO s primárnym cieľom sa socializovať. Naopak, po dosť náročnom roku sa mi žiadalo skutočné stíšenie sa v Pánovej prítomnosti. Centrum spirituality Premenenia Pána v Ružomberku bolo ozaj na to vynikajúce miesto. Mali sme izby hneď vedľa kaplnky, takže sa dalo hocikedy počas dňa vbehnúť dnu, bez šoku z vonkajšej “zimy”(dôraz na úvodzovky). Budova mala i dosť miesta na “zašitie sa”, takže silencium bolo i reálne možné.

Osobne mi ústredná téma ADO spočiatku prišla dosť jednoduchá, až obyčajná. Tým ale, že som bol “donútený” v tichu prežúvať tých pár viet zo Sv. písma, dostala táto jednoduchosť ako zrnko priestor vo mne sa rozvíjať a rásť. Netrvalo preto dlho a mal som hneď niekoľko strán zapísaných myšlienkami. Bolo to dosť obohacujúce.
Svoje myšlienky sa mi v závere duchovnej obnovy podarilo preniesť aj do dvoch obrazov, ktorých znázornenie/vysvetlenie uvádzam nižšie.
Obraz 1 (): Dosť mi vŕtalo hlavou, že Ján Krstiteľ je v Písme hlasom volajúceho na púšti – nie je opísaný ako volajúci na púšti (nie je opísaný ako reálna osoba, keďže ňou je Ježiš), ale je len Jeho hlasom / nástrojom na komunikáciu.
Hneď mi napadla otázka prečo je tu dôraz na „hlas“ – aký mal hlas vtedy zmysel/symboliku a čo všetko sa mne osobne spája s týmto termínom. Napadol mi obraz mosta, kde hlas je mostom, ktorý prepája. Hlasom ľudia komunikujú, hlas prepája akustickými vlnami mysle dvoch a viacerých ľudí. Keďže je (aspoň o tom neviem) nehmatateľný, má pre mňa duchovný charakter. Napadlo mi, že v podstate v hrdle nastáva určité premenenie, kde duchovný svet „vstupuje“ do materiálneho sveta; kde myšlienky sa stelesňujú do fyzikálnych zvukov a tieto vedú k reálnym akciám/udalostiam. Dokonca tam sa to nezastavuje. Hlas môže prejsť do reálneho sveta a vkročiť do duchovného sveta/mysle druhej osoby => prepája duše dvoch ľudí/reálny svet je len prostriedkom, nie cieľom. Mohol by som pokračovať, ale to prenechám čitateľom.
Začal som si kresliť takú jednoduchú skicu, že ako by som graficky (keďže som tzv. grafik) znázornil hlas a túto interakciu. Najprv som nakreslil “Hlas 1” s jeho rozplývajúcimi sa zvukovými vlnami a potom “Hlas 2” a na moje prekvapenie medzi oboma hlasmi vznikol známy symbol – Ichtys. A tu som to mal, hneď mi napadlo: „Lebo kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi.“ Bolo to pre mňa dosť prekvapujúce a potešujúce, že neplánovane som sa dopracoval k takémuto záveru. Mal som pocit, akoby mi na chvíľku Pán niečo povedal, lebo absolútne nič z toho som neplánoval a všetko sa vyvinulo z podnetu DO a Sv. písma.
Napadlo mi aj iné prepojenie: hlas sídli akoby v hrdle. Jána Krstiteľa (hlas volajúceho na púšti) zoťali -> poškodili mu tú časť tela, kde sídli hlas/hlasivky, čo mi ako náhoda nepríde…
Obraz 2: Strom predstavuje obraz človeka – každého jedného z nás. Je pevne zakorenený v zemi, z ktorej vyrastá kmeň a jednotlivé konáre. Kmeň a konáre symbolizujú, kým som – toto viem povedať o sebe v pravde iba v Pánovi, v ktorom pevne stojím, žijem (= korene). Počas života rastiem, vyháňam mnohé nové a nové konáre (vteľujem to, kým som).
No stáva sa, že potrebujem aj zosekať niektoré divé konáre, ktoré neprinášajú veľa ovocia alebo prinášajú iba plánky – čiže to, kým nie som (symbol sekery a odťatých vetiev hodených na zemi). Len vtedy môžem rásť a dávať energiu do toho, kým skutočne som – kým ma Pán stvoril. Na pravej strane stromu je ešte veľa priestoru na rast ďalších vetiev – to je priestor pre ďalší rozvoj – stávať sa čím viac tým, kým SOM = ako ma vidí On… A pritom nezabúdať na sekerku 😉“.
/Lukáš Uváček, 2. ročník CVX Bratislava/

Fotky: Katarína Raková, Lukáš Uváček