Komunitný víkend Spoločenstva kresťanského života CVX
Donovaly, 28-30. mája 2021
Po ročnej prestávke sa konal v poradí piaty celonárodný Komunitný víkend CVX, ktorý bol po takmer po roku a pol prvou príležitosťou na stretnutie členov nášho spoločenstva naprieč celým Slovenskom.
Rámcovou témou tohto víkendu bolo: Duchovné sprevádzanie ako dar pre tých, ktorí ho hľadajú a ako forma odpovede na Božie povolanie pre naše spoločenstvo v kontexte mena milosti rozlíšeného na komunitných DC: „Spoločenstvo, ktoré sprevádza dych Boží.“
Komunitným víkendom nás prvý krát z pozície ekleziálneho asistenta sprevádzal Jakub Garčár SJ.
Slávnostný charakter nedeľnému dopoludniu dal aj akt zloženia trvalého záväzku, ktorý ako odpoveď na Božie
volanie urobila Mária Stankovičová. O tejto skúsenosti sa s vami delí v reflexii, ktorú nájdete v závere tejto správy.
Z jednotlivých tém, ktorým sme sa venovali možno heslovite vybrať:
- duchovné sprevádzanie v CVX – uvažovanie nad jeho formami v zmysle toho, akým spôsobom sa dá čítať naše meno milosti. Individuálne duchovné sprevádzanie ako osobitná forma sprevádzania.
- komunitný priestor v užšom (ako reálny priestor) ako aj širšom slova zmysle (ako zázemie) a všeobecné potvrdenie si jeho potreby. Ohľadom komunitného priestoru Vás budeme informovať čoskoro v samostatnom e-maily. Jeden z pohľadov na túto tému nájdete aj nižšie v reflexii od Evky Farkašovej
- reflexia vzniku a rozvoja CVX na Slovensku v podaní Bernarda Mišoviča SJ
- znovu pripomenutie si podstatných prvkov našej charizmy
- ignaciánsky jubilejný rok predovšetkým ako pozvanie nadviazať a prehĺbiť vzťahy medzi členmi jednotlivých ignaciánskych
Atmosféru komunitného víkendu vám najlepšie priblíži nasledujúca reflexia od Evky Farkašovej, ktorá je aj autorkou fotiek v tejto správe:
Z rannej modlitby tancom
Milí priatelia,
zúčastnila som sa CVX komunitného víkendu na Donovaloch od 28.-30.mája 2021.
Som síce z toho „starého prešovského stretka“, ale bol to môj prvý komunitný víkend. Najvyšší čas.
Tak ako Bernard prvý večer pri rume poznamenal vo vzťahu ku mne a niektorým mladým účastníkom – „mohli by to byť Tvoje deti“, tak musím povedať, že som sa vôbec necítila ako „pionierska vedúca“. Naopak, mladí účastníci nášho víkendu (myslím tých pod tridsať rokov), boli nesmiernym obohatením, aj pre mňa, aj pre celé spoločenstvo. Darmo, drive mladosti je v istom zmysle nezameniteľný.
Sama som však bola najviac zvedavá na leaders comunity – ktorých som osobne, okrem prešovskej Moniky, nepoznala. Tak silné odhodlanie laikov, jasná vízia pre CVX, áno, bolo to potešujúce zistenie. Páči sa mi, ako sa pustili celkom jasne do projektu komunitného priestoru v Bratislave. Je to niečo, čo ukotví celé CVX a pomôže nielen komunite hlavného mesta. Každé spoločenstvo, každá komunita potrebuje svoj „hlavný stan“, miesto, kde sa bude stretávať a tvoriť, kde sa bude dať zísť aj keď prídu hostia z východu Som z tohto projektu „komunitného centra“ tak nadšená, že som si od júna zriadila už trvalý príkaz na jeho podporu. Verím, že táto vízia nájde podporu aj u iných členov CVX a nie len tých bratislavských.
Veľmi emotívnou časťou bolo odovzdávanie „žezla“ Jakubovi Garčárovi. Pre mňa je Bernard Mišovič skutočne jezuitskou postavou, ktorá vo mne zapálila plameň túžby prehlbovať svoju ignaciánsku spiritualitu. Tak to je a tak to ostane, bez ohľadu na to, že nás v poslednom čase rozdeľovali „spoločenské“ témy. Viem, že pre mnohých členov je Bernard hýbateľom ich života, duchovného, aj toho laického angažovaného. Nemôžem nespomenúť to, že je tým, kto položil základy CVX na Slovensku a tým v podstate zmenil život každého z nás. Jakub teda prichádza do CVX, ktoré má zapustené korene. Jeho elán a pozitívne nastavenie bolo počas celého víkendu neprehliadnuteľné. No ukázal nám aj svoju hĺbku, vzdelanie, rozhľadenosť, boli časti jeho príhovorov, do ktorých dokázal vtiahnuť mnohé mysle a srdcia a odovzdať ten ignaciánsky zápal, ktorým horí… Aj skrze neho bol tento víkend plný optimistickej vízie…
Nedeľná omša patrila svätej Trojici, nám všetkým, ale najmä Majke Stankovičovej a jej trvalému záväzku CVX. Bolo to tak silne emotívne…
Počas tohto môjho prvého komunitného víkendu som sa zamýšľala nad silou laického spoločenstva, ktorým CVX je. Ťahalo sa to pre mňa ako spojovacia niť počas tých troch dní. Laické spoločenstvo. Každý z nás tam bol taký iný. Iný vek, vzdelanie, rodinné zázemie, iný príbeh stretnutia s Kristom, iné miesto, kde teraz konkrétne v svojom živote stojí… Napriek tomu sme prežili silný komunitný čas. Nazvala by som tú spojovaciu niť ako Iňigova niť…
A nemôžem si pomôcť, zdá sa mi, že má s nami, s každým z nás, ako aj s celým CVX ešte veľké plány…
Tak kráčajme ďalej s otvorenou mysľou a srdcom… a uvidíme…
Eva Farkašová
„staré prešovské stretko“
Neviem, či ste čítali pozorne pozvánku, písalo sa v nej:
KV – to je… … priestor na stretnutie s naším Pánom, ktorý si nás volá, aby sme spolu s ním vstúpili do témy:
Duchovné sprevádzanie ako dar pre tých, ktorí ho hľadajú a ako forma odpovede na Božie povolanie pre naše spoločenstvo v kontexte mena milosti rozlíšeného na komunitných DC: „Spoločenstvo, ktoré sprevádza dych Boží“.
Priznám sa, ja som pozorne nečítala, priamo som sa prihlásila. Veď o téme som vedela (mala byť už na jeseň) a mám skladať záväzky, tak by sa „patrilo“ prihlásiť sa Až teraz v reflexii som si uvedomila, ako sa napĺňal tento bod.
Už pri zoznamovacej aktivite v piatok večer sme mali za úlohu porozprávať „susedovi vpravo“ Ako (kedy) sme stretli Pána. Koľko nádherných príbehov Božieho volania odznelo!
Počas soboty sme sa vzájomne zdieľali o našich skúsenostiach s duchovným sprevádzaním. Mojimi spôsobmi hľadania odpovedí na Božie volanie sú modlitba, sviatosti, formácia v stretku, sprevádzanie stretka, rozhovory s duchovným sprevádzajúcim, aj vzájomná podpora priateľov. Z toho všetkého je utkaný koberec, po ktorom kráčam k Bohu. V tom všetkom sú vzťahy s konkrétnymi ľuďmi. Boh nás spojil do spoločenstva a túži nás sprevádzať. Nechajme sa!
Sobota bola bohatá nielen pre dušu ale aj telo si prišlo na svoje. Niekto si vychutnával prírodu, niekto oddych, niekto tanec, niekto suchú vírivku a niekto dobré vínko (a možno aj kadečo iné, neviem o všetkom ).
V nedeľu sme sa so záujmom započúvali do novodobej histórie CVX na Slovensku, ktorú nám vyrozprával Bernard. Cítim stále veľkú vďačnosť za to, ako Boh použil jeho a aj ďalších ľudí pri stvárňovaní nášho spoločenstva. Niekoľko rokov bol Bernard ekleziálnym asistentom CVX, teraz odovzdal „štafetu“ Jakubovi.
Počas svätej omše nastal „môj čas“ disponovania sa Bohu do služby prostredníctvom spoločenstva CVX – skladanie trvalého záväzku. Záväzok – to nie je len tak, to je proces. V spoločenstve som už takmer 13 rokov a dlho mi tie záväzky vôbec neboli zrejmé. A keď sa mi ako-tak ozrejmili (s úsmevom som vravievala „treba sformálniť ten vzťah nadivoko“), posunul sa termín. Moji stretkáči ma povzbudili, nech ten čas využijem na prehĺbenie túžby.
No udialo sa niečo oveľa hodnotnejšie. Zakúsila som, čo to znamená, keď spoločenstvo pri mne stojí; keď spoločenstvo je priestor, kde môžem nielen ukázať sa v radosti, ale aj vyliať bolesť; keď sa v spoločenstve navzájom za seba modlíme. Ďakujem vám priatelia. Túžim aj ja tak pri vás stáť. Vyhľadajte ma so svojou radosťou ale aj bolesťou. Mám vás všetkých v modlitbách.
Doprajme si tento dar plnotučných vzťahov. Buďme k sebe vnímaví. Vychutnávajme si spoločenstvo. Chcime spolu kráčať k Bohu, pomáhajme si navzájom sprevádzaním.
Mária Stankovičová (stretko 10+)