Komunitný víkend Spoločenstva kresťanského života CVX 2026

V dňoch 30. apríla – 3. mája 2026 sa v penzióne Zornička na Donovaloch uskutočnil komunitný víkend nášho spoločenstva CVX. Na spoločnom stretnutí sa zišli členovia z rôznych častí Slovenska, aby spolu prežili čas modlitby, zdieľania, budovania vzťahov i oddychu.

Tohtoročný komunitný víkend sa niesol v duchu slov žalmu:

„Jasaj na chválu Pánovi, celá zem,
s radosťou slúžte Pánovi.
S plesaním vstupujte
pred jeho tvár.“

Žalm 100

Tieto slová sprevádzali celý víkend a vytvárali atmosféru radosti, vďačnosti a spoločného kráčania vo viere.

Výnimočnou súčasťou víkendu boli voľby novej Líder komunity, ktoré boli súčasťou IV. Národného zhromaždenia. Správu z tohto zhromaždenia si môžete prečítať v samostatnom článku. Spoločenstvo spoločne vstupovalo do tohto procesu s modlitbou a otvorenosťou voči Božiemu vedeniu.

Počas víkendu nechýbal priestor na spoločnú modlitbu, rozhovory, zdieľanie v skupinách ani neformálne stretnutia. Po voľbách sme mali možnosť prežiť aj chvíle oddychu pri spoločnej prechádzke v krásnej prírode kúpeľov Korytnica.

Radosť a uvoľnenú atmosféru priniesol aj sobotný majáles plný hudby, tanca a vzájomnej blízkosti. Spoločné chvíle opäť ukázali, akým darom je spoločenstvo, v ktorom sa môžeme povzbudzovať, niesť navzájom a spoločne rásť vo viere.

Pozývame vás prečítať si aj reflexie Pauly a Aničky.

Radosť, vďačnosť, jednota, spoločenstvo, priateľstvo, dôvera, prijatie, služba a túžba.

Jednoducho vo mne po Komunitnom víkende zostal úžas, lebo som zažila Kristovu tvár, ktorú som vnímala v jedinečnom odraze každého z nás, práve tým, akí sme jedineční a sme zároveň jedným obrazom Božej tváre pre svet. Práve v spoločenstve som naplno pocítila Božiu prítomnosť.

Už samotná cesta na KV sa pre mňa niesla v radosti a chvále, veľmi som sa tešila na všetkých, ktorí tam budú, na to, že spoznám nových ľudí a prehĺbime spoločne už aj súčasné vzťahy.

Veľmi silným momentom bolo pre mňa samotné privítanie všetkých účastníkov, kde sa každý našiel na mozaike fotografií našich tvárí v Kristovej tvári. Táto jednota medzi nami, to, že sme každý jedinečný, a pritom tak zjednotení skrze Neho, to bol nádherný pocit, ktorý sa pre mňa niesol celým víkendom. To, že patrím do spoločenstva, že aj moju tvár je vidno, dala každému z nás pocit dôležitosti môjho miesta v CVX a Cirkvi. Zračilo sa to v rozžiarených tvárach každého prítomného, a to bolo pre mňa DARom. Rovnako nás medzistretkovo zblížili aj poznávacie otázky. 😊

Druhý deň začal duchovným impulzom, ktorý sa niesol v radosti Žalmu 100. Náš páter Jakub nás pozval k pripomenutiu nášho bytia, že sme stvorení, aby sme chválili Boha a patrili mu, ako zdôrazňuje aj sv. Ignác v DC. Najviac sa ma z celého žalmu dotklo rozpamätanie sa na prijaté dobrodenia od Boha počas posledných týždňov, a zároveň aj skrze spoločenstvo CVX, cez konkrétnu blízkosť ľudí, cez komunitné aktivity, formáciu, cez službu Examenu a aj vedenia stretka. Naplnilo to moje srdce veľkou vďakou a uvedomením si milostí, ktoré mi Boh udeľuje plnotučne každý deň v rôznych podobách. Tým najintenzívnejším darom je pre mňa práve služba vedenia stretka, možnosť sprevádzať procesom formácie ľudí plných túžby po živote VIAC s Kristom. Pri spoločnom zdieľaní sme si uvedomili, že vďačnosť, stretko a vzťahy v spoločenstve aj pestovanie vzťahu s Bohom v nás prirodzene vyúsťujú odpovedať na Jeho volanie do služby – aj v spoločenstve, aj v rodine, aj v roli, akú máme. Je to služba z lásky, pre ktorú je každá obeta len nepatrná, a ktorej ovocie a naplnenie prináša oveľa viac do osobného aj duchovného života.

Obzreli sme sa aj za poslednými 3 rokmi s predchádzajúcou LK a pripomenuli si všetky aktivity a kroky, ktorými nám pomáhali pri formácii, k napĺňaniu poslania CVX na úrovni 3 pilierov – spirituality, misie a komunity. Cítila som veľkú vďačnosť, ako nás Duch Svätý viedol ako spoločenstvo cez otvorené srdcia a načúvajúce ucho dám v LK. Boli a sú pre nás veľkým BOHatstvom! Pre mňa je najsilnejšie, že sa im podarilo nás ešte viac spojiť prostredníctvom spolutvorby a zavnímať aj seba a svoje talenty, ktoré môžu slúžiť a pomôcť druhým aj v komunite.

Naše hnutia, prežívania a vďaky za službu LK sme predložili Pánovi vo svätej omši a pri adorácii, na ktorej bolo tak veľmi cítiť jednotu a silu modlitby. Na záver dňa nás čakalo prekvapenie v podobe ochutnávky dobrôt z európskych krajín CVX, ktorú pripravil náš Komunikačný tím k EM2027. A ako to už pri jedle býva, vytvára priestor pre rozhovory a budovanie vzťahov. + Etymologické okienko: Viete, že cum panis / companio = je spoločník pri jedle => a meno Spoločnosti Ježišovej v španielčine Compañía de Jesús. To nebude náhoda, hm? A aj, že communio je výraz pre Eucharistiu, ktorá nás spája spolu v Kristovi. Krása, nie? 😊

Sobota bola pre naše spoločenstvo výnimočným dňom, lebo sme mali Národné zhromaždenie a zároveň sa konali aj voľby do Líder komunity, ktorým predchádzal proces rozlišovania a priamo na mieste ešte aj modlitby v rámci stretiek členov po formácii, ktorí odovzdávali hlasy. Celý tento proces bol taký dôstojný a napínavý, všetci štyria kandidáti dostali potrebnú podporu a boli zvolení do novej LK. Mám z toho nesmiernu radosť a vnímala som, že nás to ako spoločenstvo opäť zomklo, zjednotilo v modlitbe a rozhodnutí. Prajem Majke, Mišovi, Peťovi a Jožkovi, nech ich na ceste vedenia spoločenstva CVX sprevádza Duch Svätý a dá im potrebné milosti pre túto službu, v ktorej majú podporu celej komunity a ekleziálneho asistenta Jakuba. Všetko sme opäť položili na oltár nášho Pána pri svätej omši a nová LK dostala aj špeci požehnanie. Bol to moment vďačnosti a nádeje pre ďalší rast Spoločenstva kresťanského života CVX na Slovensku.

Potom nasledovalo predstavenie Európskeho stretnutia 2027, ktoré sa organizuje v Bratislave. Náš parádny komunikačný tím pripravil aj kvíz z otázok o krajinách CVX v Európe. Poriadne sme sa zasmiali a zasúťažili sme si 😊. Poobedie patrilo času v prírode, turistike do Korytnice a výstupu na vrch Baba. Počasie bolo dokonalé a tento čas ma opäť obohatil v rozhovoroch aj vzájomnej blízkosti. Večer zas potešil tanec a dobré jedlo na majálese. Veľmi sme si to užili, zabavili sa a vytancovali do sýtosti. Niektorí, veď viete, sme si aj zaspievali východniarske ľudovky, a to bola pre mňa čerešnička, no nezapriem sa.

Komunitný víkend sme zakončili v nedeľu spätnou väzbou prostredníctvom obrazu „Mostu a rieky“. Taký veľavravný obraz, kde sme hľadali, čo nás spája, na čom nám v spoločenstve záleží, čo nás drží a nesie. A aj to, čo nie je potrebné, čo treba pustiť, čo zanechať, aby sme sa viac ako spoločenstvo otvorili Životu a pomohli si vzájomne približovať sa k Bohu. Ako povedal krásne páter Jakub na svätej omši, keď naším základným kameňom bude Kristus a budeme sa o náš most spoločne starať, splní svoj účel. Bude pre nás spolu s Ježišom bránou, skrze ktorú môžeme vchádzať aj vychádzať a byť Božími ovečkami v bezpečí Jeho lásky, prijatia a zjednotenia s Ním. Špeciálne ďakujem Zuzke a Brankovi za ich hudobný doprovod počas všetkých dní a za „Ovečku“ na záver svätej omše. 😊

Napĺňa ma bázňou, že svoju vieru môžem prežívať intenzívnejšie a plnšie v CVX s týmito jedinečnými ľuďmi, ktorí majú svoje príbehy a cesty ku Kristovi, ktorí sú pre mňa povzbudením, inšpiráciou, posilou, ozajstnou tvárou Ježiša v našom svete. Z celého srdca chcem poďakovať Bohu, že nás takto spojil, že Jeho cesty sú iné ako naše, a práve preto ma svedectvá nás všetkých utvrdzujú v Božej starostlivosti a učia väčšej dôvere, že je stále pri nás. Ďakujem, že je milosrdným a dobrým Pastierom, ktorý nás pozná po mene, prináša nám pokoj, nie súženie, radosť, nie smútok, a hlavne nádej na ceste života vo svetle vzkriesenia na tretí deň!

Ďakujem našej LK a všetkým, ktorí sa podieľali na organizácii víkendovky. Oceňujem, že KV bol tak vyvážený v aktivite, v tom duchovnom, aj v tom komunitnom a vzájomnom vzácnom čase. Za mňa tak akurát načerpávajúco a s radosťou. Ani sa mi nechcelo odísť, cítila som veľkú blízkosť, nadšenie z každého stretnutia, z Božej prítomnosti, a naozaj som vykročila s veľkým plesaním pred Jeho tvár do ďalších dní a služby. Každému prajem, aby prišiel zakúsiť atmosféru, ktorú vytvára toto spoločenstvo, prijatie a Božie pohladenie skrze ľudí v CVX.

Paula, 5. ročník, CVX v Bratislave

Komunitný víkend pre mňa niesol tri silné a vzájomne prepojené témy: Eucharistia – vďačnosť, spoločenstvo a most.

Silným momentom pre mňa bola Eucharistia. Keď kňaz lámal hostiu, uvedomila som si jej zvuk – tiché prasknutie, ktoré však malo veľkú váhu. V tom okamihu som si uvedomila, že aj vo mne je niečo, čo potrebuje „prasknúť“ – obava, ktorú si nosím, strach veriť druhým, či vnútorná opatrnosť. Práve toto lámanie vytvorilo priestor pre niečo nové. Eucharistia ma v tichu nasýtila, priniesla pokoj a radosť, z ktorých spontánne prúdila vďačnosť.

Vďačnosť som prežívala aj v spoločenstve. Silným zážitkom pre mňa bolo spoločné stolovanie – jednoduché, prirodzené rozhovory, smiech, zdieľanie bežných vecí. Práve pri stole som si uvedomila, že spoločenstvo sa buduje v maličkostiach, v ochote byť prítomný, počúvať a zdieľať sa. Z jedného stola, podobne ako z jedného chleba, sme čerpali všetci.

Veľmi ma oslovil aj obraz mosta. Mostom sa pre mňa stala Eucharistia, spoločná modlitba, ale aj konkrétne rozhovory. Počas poobednej kavičky som sa ocitla v hlbokom rozhovore s človekom, ktorého som dovtedy vnímala len povrchne. Vďaka otvorenosti a dôvere sa môj pohľad zmenil – staré domnienky ustúpili novému pochopeniu. Most spojil staré s novým a umožnil mi vidieť diskutované veci či blížneho inými očami.

Silným a pre mňa veľmi radostným momentom bol aj majáles. V tanci, hudbe, smiechu a spontánnosti som zakúsila ľahkosť bytia spolu. V tejto ľahkosti som pocítila, že radosť patrí do duchovného života rovnako ako ticho a modlitba. Nebola to len zábava, ale priestor, kde padali bariéry, kde sme sa mohli ukázať takí, akí sme – prirodzení, autentickí, slobodní. Práve v týchto neformálnych chvíľach som mala pocit, že sa otvárajú srdcia inak, hlbšie, než by sa to dalo na čisto formačných stretnutiach.

Vďaka spoločným aktivitám sme sa mohli viac spoznať a spoznať sa navzájom inak. Uvedomila som si, že to, čo by sme si možno len postupne budovali počas rokov formácie, sa tu dialo prirodzene a s ľahkosťou. V bežných rozhovoroch, smiechu a zdieľanej radosti sa rodila dôvera a blízkosť.

Práve preto dnes vnímam toto spoločenstvo ako rodinu. Nie dokonalú, ale skutočnú – takú, kde je prijatie, starostlivosť, bezpečie, porozumenie a priestor rásť. Miesto, kde môžem byť sama sebou a kde sa rodí pokoj, súcit, pokora a pravá blízkosť.

Tento víkend bol pre mňa procesom prechodu – zo strachu k dôvere, z uzavretosti k otvorenosti, z nevedomosti k pochopeniu. V bezpečnom priestore spoločenstva, sprevádzanom pokojom, som mohla byť sama sebou. Bol to čas stretnutia s Bohom, s druhými aj so sebou samou.

Som vďačná za tento víkend, za ľudí, ktorí sa stali mostmi, a za Boha, ktorý ticho, no vytrvalo premieňa srdce.

VEĽKÁ VDAKA!!!

S Láskou, Anička, 2. ročník formácie, CVX v Bratislave