Formačno-vzdelávací program CVX

DUCHOVNÉ CVIČENIA VO VŠEDNOM DNI formou spoločných stretnutí

Spoločnosť Ježišova (Jezuiti) v spolupráci so Spoločenstvom kresťanského života (CVX) otvára program určený zamestnaným kresťanom vo veku 24-39 rokov, ktorí majú záujem venovať sa popri práci prehĺbeniu svojho duchovného života v spoločenstve podobne zmýšľajúcich ľudí. Cieľom programu je sprostredkovať mladým dospelým ľuďom potrebné vedomosti a kritériá pre robenie dlhodobo správnych autentických rozhodnutí, ktoré prispievajú k spoločnému, a teda aj osobnému, dobru.

Program má formačno-vzdelávací charakter a obsahuje podnety na dennú osobnú modlitbu, pravidelné stretnutia k témam duchovného života, osobnostného rozvoja a budovania vzťahov, duchovné obnovy a 8-dňové duchovné cvičenia. Za realizáciu programu zodpovedá: Páter Bernard Mišovič SJ a tím CVX.

Základná štruktúra programu:
  • týždenne (resp. 1x za dva týždne) – stretnutie pri spoločnej modlitbe, zdieľaní a diskusii;
  • advent a pôst – duchovná obnova; víkend
  • ročne – individuálne vedené duchovné cvičenia; 8 dní raz v roku

Tento leták obsahuje bližšie informácie o týždennom programe duchovných cvičení. Stretnutia sú inšpirované ignaciánskou spiritualitou a duchovnými cvičeniami sv. Ignáca z Loyoly. Spoločné stretnutie je priestorom na zdieľanie skúseností a diskusiu (nielen) k aktuálnej téme DC; súčasťou stretnutia je predstavenie témy na ďalší týždeň a spoločná modlitba. Obsahovo program smeruje k systematickému prehlbovaniu duchovného života a osobnostnému rastu cez individuálnu modlitbu a reflexiu, štúdium a prednášky, budovanie vzťahov, zdieľanie, diskusiu a modlitbu v spoločenstve.

STRETNÚŤ BOHA V KAŽDODENNOM ŽIVOTE

Na otázku: „Kto je Boh?“ by Židia odpovedali: „Boh je ten, ktorý…“, a pokračovali by vymenovaním významných činov, ktoré Boh urobil pre svoj ľud. Hovorili by o skúsenostiach. Nás naopak učili odpovedať v konceptoch: “Boh je stvoriteľ sveta, nekonečné bytie, ktoré nemá začiatok ani koniec …“

Rovnako ako Židia, aj my si potrebujeme uvedomiť, aké činy vykonal Boh v našom živote. Príbeh nášho života je príbehom lásky; náš život je príbehom, v ktorom sa nám Boh neustále sprostredkováva – komunikuje s nami; a je to rovnako aj príbeh našich odpovedí/či odmietnutí odpovedať na túto jeho komunikáciu.

Spoločné stretnutia nás disponujú na komunikáciu o skúsenostiach, ktoré pomáhajú všimnúť si Boha vo svojom živote a prehlbovať svoj vzťah s ním. Zároveň sú inšpiratívne tým, ako prehovára Boh v životoch tých druhých. Nejde o teoretické koncepty, ale o reálny život, o zážitok Boha v každodennom živote.

Komponenty programu:

Podnety na dennú osobnú modlitbu vychádzajú z Duchovných cvičení (DC) vo všednom dni spracovaných podľa Tom O´Hara SJ a ďalších a doplnených o ďalšie súvisiace materiály. Dynamika duchovných cvičení vo všednom dni sleduje líniu klasických DC:

  1. v prvej časti sa DC vo všednom dni tematicky aj modlitbou zameriavajú k prehĺbeniu sebapoznania, k pravdivému poznaniu a prijatiu seba v pravde; s tým úzko súvisí druhý tematický okruh tejto časti DC, a to očisťovanie obrazu Bohu od rôznych deformácií a prijatie Božej lásky tak, ako nám ju sám Boh zjavuje;
  2. v druhej časti sa DC zameriavajú na naše povolanie a pozvanie nasledovať Krista, čo je možné len po prijatí reálneho obrazu seba a Boha (ovocie prvej časti); Boh túži po slobodnej odpovedi človeka – v sérii modlitieb druhej časti sme pozvaní spoznávať hodnoty Evanjelia a zoznámiť sa so životom Božieho Syna, aby sme sa v závere mohli s plným vedomím rozhodnúť nasledovať ho; témami tejto časti DC sú povolanie,
    sloboda, hodnoty, rozlišovanie a rozhodovanie;
  3. posledná tretia časť DC vo všednom dni vychádza z predpokladu, že sme sa už ako slobodné bytosti v pravde o sebe pred Bohom rozhodli prijať jeho pozvanie k plnému večnému životu nasledovaním jeho Syna (ovocie prvej a druhej časti DC); modlitby aj témy tejto časti sa zameriavajú k zjednoteniu s Kristom v jeho postojoch, v živote i v smrti; na rad prichádzajú témy utrpenia a smrti ako súčasť cesty s Kristom, ale v horizonte vzkriesenia k novému životu v zjednotení s Bohom, ktorý následne ovplyvňuje všetky vzťahy, ktoré tvoríme a žijeme a prejavuje sa v našich postojoch a rozhodnutiach;

HISTÓRIA MARIÁNSKYCH KONGREGÁCIÍ A SPOLOČENSTVA KRESŤANSKÉHO ŽIVOTA (CVX)

Vznik Mariánskych kongregácií

Ich vznik inicioval mladý belgický páter Jean Leunis SJ pred 455 rokmi, presne v roku 1563 (+ 455 = 2018). Páter mal špeciálnu charizmu, ktorou dokázal povzbudzovať a viesť mladých študentov na ich vlastnej životnej ceste pod vedením Panny Márie, ako ich ochrankyne. Podnet pre názov kongregácií pochádza z fresky v Kaplnke Rímskeho kolégia, Zvestovania Panny Márie (oslavujeme 25. marca). Slovo „kongregácia“ čiže „združenie“ vyjadruje, že ich členovia sa usilovali o vyššiu kresťanskú dokonalosť v spoločenstve. Od roku 1565, Jean Leunis SJ cestoval po Európe; zakladal nové kongregácie.

O niekoľko rokov už nebolo v Európe takmer žiadneho jezuitského kolégia a apoštolských oblastí podporovaných Spoločnosťou Ježišovou bez spolupráce s Mariánskymi kongregáciami. Tieto laické skupiny sa stali hlavným pilierom činnosti jezuitov a na dlhý čas prispeli ku obnove Katolíckej cirkvi po Tridentskom koncile (1545-1563). Pápež Gregor XIII. 5. decembra roku 1584 potvrdil bulou Omnipotentis Dei pravidlá Mariánskych kongregácií, odvíjajúce sa od skúseností prvého spoločenstva „Prima Primaria“.

Ako prvá laická asociácia v Cirkvi mali Mariánske kongregácie garantované právo na samoriadenie. Vtedy z právneho hľadiska spadali pod pátra generála Spoločnosti Ježišovej a tak, vyjadriac vzájomnú súdržnosť a jednotu, spoločne s vtedajším pátrom generálom Claudiom Aquavivom SJ v roku 1587 vytvorili Všeobecné pravidlá. Tieto pravidlá platili takmer tri storočia, ktoré pomáhali dynamickému rozvoju Mariánskych kongregácií po celom svete.

V roku 1583 vznikla v Uhorsku prvá kongregácia na jezuitskom gymnáziu v Kluži, potom v Šali (1602), Trnave (1617), Bratislave (1631), Humennom (1639), Trenčíne (1655), Skalici (1688). Do roku 1773 bolo vo svete už 2 500 Mariánskych kongregácií, na území dnešného Slovenska sa nachádzalo 53 kongregácií a bratstiev (spoločenstiev), z toho v Trnave 9, v Bratislave 5, v Žiline 4, v Košiciach 3.

 

V roku 1950 Mariánske kongregácie prešli do ilegality. S úsvitom nádeje v roku 1968 prišla i vôľa znovu sa zorganizovať a stretávať sa s cieľom formovať sa a pomáhať mladým. Pre rýchlo postupujúci strach v rokoch normalizácie to oficiálne nešlo. Tak začali v polovici sedemdesiatych a v osemdesiatych rokov vznikať podzemné stretká študentov, mladých zapálených horlivých veriacich aj hľadajúcich. Boli tu viacerí, ktorí si spomínali, že tu kedysi boli nielen Mariánske kongregácie, ale ožila aj praktická spomienka na chorvátskeho, charizmatického, jezuitského pátra Kolakoviča a jeho systém práce v podzemí počas II. svetovej vojny a krátko po nej.

 

Mariánske kongregácie sa menia na CVX

Po II. vatikánskom koncile (1965) Kongregácie prijali, v kultúrne odlišnom prostredí, obnovenú náplň a nové meno Spoločenstvo kresťanského života CVX (Communitas vitae christianae). Dôsledným znovu-prijatím ignaciánskej spirituality malo Spoločenstvo CVX aktuálne odpovedať na nové znamenia čias. Takto spoločne, aj pod vplyvom II. vatikánskeho koncilu, vytvorili v roku 1967 Všeobecné princípy, ktoré boli potvrdené Svätou stolicou 25. marca 1968 (kedy slávime sviatok Zvestovania Panny Márie).

CVX na Slovensku po roku 1989

Začiatkom 90. rokov dal p. Andrej Osvald SJ preložiť základné Všeobecné dokumenty a smernice CVX do slovenčiny. V rokoch 1992-93 z nich p. Bernard Mišovič SJ pripravil formačný program pre animátorov stredoškolských stretiek. V roku 1994 odišiel do Kanady a keď sa v roku 1999 vrátil späť na Slovensko pôsobil v Prešove, kde sa staral o komunitu Jezuitských dobrovoľníkov (JEV), ktorá sa v roku 2001 presťahovala do Ivanky pri Dunaji. Najmä pre ex-JEV-ákov začal spolu s Máriou Miniarikovou organizovať pravidelné stretnutia na týždennej báze.
Medzitým spolu tvorili kompletný formačný materiál, tak pre jezuitských dobrovoľníkov, ako aj pre stretkárov. Skompletizovali sa všetky texty, ktoré boli k dispozícii už z predošlého obdobia a dala sa preložiť do slovenčiny Charizma CVX. Zároveň sa systematicky neustále pripravoval formačný materiál až do podoby, v akej ho preberáme dnes.

Snaha prípravného tímu vyvrcholila oficiálnym schválením CVX na Slovensku Konferenciou biskupov Slovenska 16.5.2011.

CVX vo svete

CVX má približne 123 000 členov v 52 krajinách sveta na všetkých kontinentoch.

 

Tento obsah bol zaradený v O spoločenstve CVX. Zálohujte si trvalý odkaz.

Pridaj komentár