Ohliadnutie za Duchovnou obnovou Nitra 2017

Ponúkame Vám ohliadnutie za Predpôstnou duchovnou obnovou s pátrom Bernardom Mišovičom SJ.

Duchovná obnova sa uskutočnila v dňoch 24.2 - 26.2. 2017 v Nitre na Kalvárii.

Jej téma znela: LK 8 o ľudskej dôstojnosti; Gerazanec  a problém zástupnej obeti.

Zážitky z duchovnej obnovy Vám sprostredkujú tri reflexie a pre vizuálnu ilustráciu, aký požehnaný čas to bol,  pripájame niekoľko fotografií. 

1. reflexia od Lucie Feuersänger

Drahí priatelia, rozhodla som sa napísať túto reflexiu hneď po príchode domov, aby som Vám sprostredkovala ešte čerstvé autentické dojmy. Toto bola moja v poradí druhá duchovná obnova s CVX (prvú som absolvovala v novembri 2016 v Čičmanoch).

Nitra ma oslovila nielen ako mesto, ale aj svojou nádhernou kalváriou a pekným Misijným domom Matky Božej, kde sme boli ubytovaní.

Opäť sa ukázala skvelá organizácia ľudí z CVX, za čo patrí veľká vďaka tentokrát najmä Katke a Milanovi, všetkým ochotným šoférom a samozrejme vďaka aj Tebe Gabo za cenné informácie a skúsenosti s organizáciou. Skupina bola skvelá, bolo nás nakoniec dokopy 20 aj s pátrom Bernardom. Pán nám doprial aj pekné počasie, čo mnohí využili najmä počas silencia prechádzkou na kalváriu, k lurdskej jaskyni alebo po zákutiach Nitry. Priestory Misijného domu poskytovali dostatok útočiska pre každého, kto sa chcel stíšiť, ja osobne som využila najmä kaplnku a spoločenskú miestnosť.

Vďaka piatkovému kvalitnému úvodu do témy som sa mohla celú sobotu venovať hlbšej reflexii a v prestávkach buď vybehnúť von, alebo sa občerstviť v kuchynke nejakými dobrotami, za čo všetkým - čo sa o ne zaslúžili - veľmi pekne ďakujem. Práve v týchto "oddychových" prestávkach som vždy narazila na niekoho zo skupiny a prehodila pár slov, prípadne len milý pohľad, či úsmev. Osobne som nepotrebovala striktné celodenné silencium, preto drobné rozhovory boli pre mňa obohatením. Možnosť sa indi vindi stretnúť s pátrom Bernardom bolo ďalším občerstvením tohto pekného dňa, za čo tiež ďakujem. Záverečné zdieľanie v skupinkách aj spoločné zdieľanie bolo pekným zakončením obnovy a podnetnou inšpiráciou.

Na túto obnovu som nešla kvôli téme. Reálne som mala časopriestor a možnosť ísť, tak som to využila. Je strašne fajn vypadnúť z domu, z prostredia známeho, zabehaného, pohodlného a ísť sa venovať prehĺbeniu svojho vzťahu s Bohom v rámci spoločenstva CVX. 

Téma bola tentokrát pre mňa veľmi hlboká a podnietila ma k hlbšiemu vnútornému obráteniu nielen skrze pochopenie viacerých vrstiev témy, ale najmä skrze prijatie tej nesmiernej lásky, akou sme Bohom milovaní. Akoby sa na chvíľu spojilo nebo a zem, rozum a srdce a vytvorili krásnu jednotu. 

Oslovila ma veľmi myšlienka, že zlo sa nedá zničiť zlom, ale iba dobrom. Zamýšľala som sa nad tým, v čom spočívala Ježišova sila/schopnosť vyháňať zlých duchov, ako často ja posudzujem a porovnávam druhých a robím zo seba "tú lepšiu" alebo "tú obeť" - a aké je moje poslanie zbaviť sa tejto ilúzie o sebe a prijať o sebe pravý obraz, tak ako nás vidí Pán. Krásne sa mi to prepojilo s témou Božej lásky, ktorej aspekty teraz v prvom ročníku preberáme. 

Počas kontemplácie vonku trikrát zakikiríkal kohút a vynorila sa mi pekná symbolika Ježišovho pohľadu, ktorý premenil srdce Petra, po tom, čo ho 3x zaprel. Pohľad, ktorý nepotreboval slová. Pohľad, v ktorom nebola výčitka, hnev ani odsúdenie, ale iba láska a prijatie. Som presvedčená o tom, že ak bude Boh pre nás na prvom mieste, ak sa budeme inšpirovať a sýtiť Jeho láskou, budeme svedčiť už len samotným pohľadom. Nech sme si v tom teda i naďalej vzájomnou inšpiráciou.

Prváčka Lucia Feuersänger

 

2. reflexia od Vladimíry Puzderovej

 

V úvode by som chcela vyzdvihnúť a zo srdca poďakovať za organizáciu, ktorá bola realizovaná s veľkou láskou, čo sa prejavovalo, či už v občerstvení alebo v prístupe Katky a Milana, rovnako aj pátra Bernarda. Inšpirovali aj mňa osobne aby som sa do budúcna zapojila do organizácie. Darovať seba v službe predsa znamená zjavovať druhým lásku samotného Ježiša a Jeho/Nášho Otca k nám.

Kde je lepšie miesto na duchovnú obnovu ako na kalvárii, kde si môžeme priamo premietať tú „bláznivú“, nepochopiteľnú lásku k nám, ktorá už raz zvíťazila nad všetkými slabosťami a hriechmi. Kde môžeme zakúsiť svoju dôstojnosť viac ako pod krížom, kde bola naša dôstojnosť vyzdvihnutá. Kde môžeme načerpať viac ako pri Kristovi, ktorý za nás už trpel a ukázal nám, že má s nami priame spojenie, že prežil to čo my prežívame pri každom trápení, že je v tom s nami.

Spočiatku takmer nepochopená téma v sebe skrývala práve tento predobraz Krista, ktorý na seba vzal všetky naše hriechy a svojou absolútnou láskou a pokorou ich odovzdal Otcovi, aby sme my nie ako ľudia z mesta stratili identitu a snažili sa Ježiša vyhnať z mesta, ale naopak, aby sme ju získali, identitu Božích detí, bratov a sestier. Aké spojenie témy a miesta...

Pre mňa osobne to bola prvá duchovná obnova takéhoto charakteru. Dostala som osobitnú pozvánku od Pána už dávno, keď som bola v Nitre len na prehliadku mesta a kalváriu som videla len z diaľky a konkretizovala sa v momente, keď prišla možnosť isť a v srdci mi hneď zaznel hlas, že tam mám byť. Úplne sa to potvrdilo, keď som v sobotu kontemplovala jednotlivé zastavenia krížovej cesty a v tichu a nádhere slnečného dňa preciťovala krásu stvorenia, pričom každým zastavením vo mne rástol vnútorný pokoj a radosť. Stretla sa tam skupina ľudí, ktorí si aj za ten krátky čas našli spoločné témy a aj napriek silenciu, ktoré si každý mohol zariadiť ako chcel, sa spontánne vedeli porozprávať a tak budovať nové vzťahy, ktoré tak citeľne každý potrebuje.

Až neuveriteľné prepojenie som vnímala aj cez tému, ktorú sme mali hneď tento týždeň v utorok, kde sme v textoch mali modlitbu, ktorá dokonale popisuje stav určite nie len mojej duše:

Pane teraz sa modlíme za múdrosť. Daj, nech dokážeme na chvíľu postáť a vyprázdniť svoju myseľ od neustáleho premýšľania. Pomôž nám zastaviť hluk. V tichu nám daj počuť hlas vlastného srdca. Srdca pochovaného zaživa. Nech dokážeme byť pokojní a čakať a pozorne počúvať. Hlas zvnútra, z hĺbky. Slabučký plač. Nesmelé klopkanie. Vzdialené tlmené hlasy z vnútra. Volanie o pomoc. Mali by sme vyslobodiť pochované srdce. Mali by sme ho vyniesť na povrch, na vzduch a na svetlo. Mali by sme sa oň starať a s rešpektom počúvať jeho príbeh. Príbeh srdca – rozprávanie o bolesti a hlade, o tme a túžbe. Mali by sme svojmu srdcu umožniť život na slnku. A tak si vzájomne poskytovať oporu a prinášať radosť. (Austrálsky karikaturista Leunig – zo zbierky A common prayer )

Nič lepšie nemôžeme urobiť ako si nájsť čas na Pána a jeho šepkanie v našom srdci, ktorý ho uzdravuje, usmerňuje a posilňuje.

Nech je navždy chválený, zvelebený a oslávený náš Dobrý Boh!

Vladimíra Puzderová

3. reflexia od Martina Stoličného

On je dobrý, ten zlý, tí sú horší a oni najhorší. Kde je dobro a kde je zlo?

Dobrom sa vymedzujem proti zlu. Dobro treba konať. Sedím, ležím, kráčam a uvažujem. Čo dobré som vykonal? Výzva je pochopiť. Uznať, že som schopný zla, je viac dobra ako môžem pre seba a iných kedykoľvek spraviť.

Úder rozozvučal zvon. Keď narazí zlo iných na mňa, môžem sa rozozvučať zlom na míle ďaleko, alebo ho zastaviť. Výzva je čeliť. S tebou dokážem vzdorovať. Otrasie to so mnou, keď zlo zastavím, Ježiš ma podoprie.

Je tu moje vlastné zlo. Pochádza z očakávania všetkého toho dobra – prijatia, odpustenia, vďaky a lásky, ktoré sa nakoniec nesplnilo. Ako čeliť vlastnému zlu? Stačí byť prijatý a všetko je prijaté, stačí odpustiť a všetko je napravené, stačí byť vďačný a všetko je dobré.

Je pekné dospieť k tomu, že dobré je byť s Ježišom. Lepšie je byť s Ním v spoločenstve. Najlepšie byť  s Bohom v spoločenstve priateľov prijatý s tým málom dobra.

Ďakujem za duchovnú obnovu. Martin Stoličný

20170226 082847

20170226 082943

IMG 20170224 175528

IMG 20170225 153527

IMG 20170225 154335