O nás

V duchu ignaciánskej spirituality sa v živote snažíme hľadať Boha v službe druhým. V modlitbe a vo vnímavosti na Božiu prítomnosť v našom srdci sa usilujeme zistiť ako Boh chce, aby sme mu slúžili v iných.

Zvádzal si ma, Pane, nuž dal som sa zviesť, uchopil si ma a premohol.“ (Jer 20,7)

Panna Mária, Matka milosrdenstva

Najmilší,

  začiatkom mája, v rámci mimoriadneho Svätého roka milosrdenstva by sme pri tejto svätej omši Spoločenstva kresťanského života (CVX) chceli našu pozornosť upriamiť na Pannu Máriu, Matku milosrdenstva.

 

Mimoriadny Svätý rok milosrdenstva začal 8. decembra práve na sviatok Nepoškvrneného počatia Panny Márie, pričom „tento liturgický sviatok naznačuje, akým spôsobom Boh koná od počiatku našich dejín.

  Po hriechu Adama a Evy Boh nechcel nechať ľudí samých a v moci zla. Preto zhliadol na Máriu, svätú a nepoškvrnenú v láske (porov. Ef 1, 4), a vyvolil si ju, aby sa stala matkou Vykupiteľa človeka. Zoči-voči ťažobe hriechu Boh odpovedá plnosťou odpustenia.“[1]

 

  V Novom zákone sú predovšetkým tri texty, ktoré tvoria ... základ mariánskej spirituality: zvestovanie na začiatku (Lk 1,26-38), Mária na svadbe v Káne (Jn 2,1-12) a výjav, keď Mária stojí pod krížom (Jn 19,26n).[2]

 

  „Po tom, ako Mária prijala od archanjela Gabriela radostnú zvesť, v prorockom hymne Magnifikat ospievala milosrdenstvo, ktorým si ju Boh vyvolil. ... V prorockej tradícii sa milosrdenstvo – už aj na etymologickej úrovni – úzko spája s materským lonom (rachanim – rechem), ako aj s veľkodušnou, vernou a súcitnou dobrotou (chesed) ... Boh sa stále prejavuje ako bohatý na milosrdenstvo, pripravený zaobchádzať so svojím ľudom veľmi nežne a súcitne za každých okolností. ... Ľúbostná dráma vrcholí pri vtelení Božieho Syna. V ňom Otec vylieva svoje nekonečné milosrdenstvo až tak, že sa stáva ‚vteleným milosrdenstvom‛.“[3]

 

  Tajomstvo vtelenia možno vnímať ako mystérium videné tak zhora ako aj zdola – v aspekte večnom, božskom – a v jeho manifestácii v čase, teda v ľudskom prejave. ‚Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna (Jn 3,16).‛ Mária sa svojím ‚áno‛ Božiemu ‚áno‛ stáva rodičkou Prvorodeného.[4] Máriino ‚áno’ „umožňuje, aby Boh nielen sledoval človeka ako napreduje, nielen kráčal so svojím ľudom, ale stal sa jedným z nás a vzal si naše telo. Je to Máriino ‚áno‛, ktoré otvára dvere Ježišovmu ‚áno‛: ‚Prichádzam, aby som plnil tvoju vôľu’, toto ‚áno‛, ktoré sprevádza Ježiša po celý život, až na kríž. ... v Ježišovi Kristovi je teda prítomné ‚áno‛ Boha: On je [tým] ‚áno‛“[5].

 

  „Boží príchod na tento svet umožňuje Máriin poslušný súhlas. Stala sa tak novou Evou. Kým prvá Eva svojou neposlušnosťou priniesla ľudstvu bolesť a utrpenie, Mária svojou poslušnosťou vo viere v zastúpení celého ľudstva opäť rozviazala uzol neposlušnosti, ktorý zaviazala Eva; stala sa tak Matkou všetkých žijúcich.“[6] Toto obzvlášť znázorňuje mystérium v Káne, kde prednáša túžby celého ľudstva. Panne Márii ako nástroju Božieho milosrdenstva prináleží „jedinečný význam v Božom pláne s nami ľuďmi.“[7] „V Máriinom ‚áno‛ je ‚áno‛ celých dejín spásy, a tu sa začína finálne ‚áno‛ človeka a Boha.“[8]

 

  Aj Panna Mária však „musela kráčať cestou viery pútnika...musela vo svojom živote znášať mnohé ťažkosti a trápenia a prejsť nimi – pri ubytovaní v maštali, pri úteku do Egypta, pri hľadaní svojho Syna, pri údive nad jeho verejným účinkovaním... a napokon v odvážnom zotrvaní pod jeho krížom. Ničoho nebola ušetrená.“[9]

 

  Mária, ktorá stojí na začiatku novozákonných dejín spásy a reprezentuje túžby nás ľudí, má dôležité miesto aj na ich vrchole. Lebo Ježiš z kríža zveruje Máriu Jánovi a Márii zveruje svojho učeníka Jána ako jej syna (Jn 19,26n)...Ježiš tým zveril Márii v Jánovi všetkých svojich učeníkov ako synov a dcéry, - a naopak, všetkým učeníkom zveril Máriu za Matku.[10]

 

  Mária ako prvá vykúpená je „predobrazom všetkých vykúpených. Ako matka Vykupiteľa je súčasne aj matkou všetkých vykúpených... Mária je znamením, že moc hriechu nemôže podstatne zmariť pôvodný Boží plán spásy s ľuďmi; je bezpečnou archou uprostred potopy sveta, zachráneným zvyškom ľudstva a rannou zorou nového stvorenia. V jej kráse ... žiari pradávna a definitívna stvoriteľská krása. Je dokonalým stvorením. ‚V Márii istým spôsobom vidíme pôvodný plán a cieľ Stvoriteľa, ale aj vykúpeného človeka.‛“[11] Povedané slovami teológa Karla Rahnera: „Mária je ikonou toho, čo Boh chcel urobiť z človeka na začiatku a toho, čo urobí z človeka na konci.“[12]

 

  Všetci sme na ceste. Sv. Ignác sám seba definoval ako pútnika a mal veľkú úctu k Panne Márii „della Strada“ (ukazovateľke cesty).[13] V kontemplácii narodenia v duchovných cvičeniach nás pozýva tiež na cestu, na cestu vnímania nekonečnej Božej lásky k nám a ku mne osobne, pozýva nás vidieť ako sa Pán Ježiš „narodil v tej najväčšej chudobe a ako po toľkých trampotách, po hlade a smäde, po horúčave a zime, po krivdách a potupovaniach zomrel konečne na kríži, a to všetko pre mňa.“[14]

 

  Na príhovor Panny Márie, Matky milosrdenstva prosme, aby sme nadšene dokázali odpovedať na lásku Boha k nám. Aby sme tak ako Panna Mária, dokázali byť žiariacimi nástrojmi Božieho milosrdenstva a „išli v ústrety každému človeku, prinášajúc mu Božiu dobrotu a nehu.“[15] Amen.

 


 

[1] Misericordiae vultus – bod 3: http://sk.radiovaticana.va/news/2015/07/28/pln%C3%BD_text_buly_misericordiae_vultus_-_tv%C3%A1r_milosrdenstva/1161436

[2] Kasper, W. 2015. Milosrdenstvo. Základný pojem evanjelia – kľúč ku kresťanskému životu. Trnava: Spolok sv. Vojtecha, ISBN 978-80-8161-147-6 (ďalej len Kasper), s. 248

[3]Posolstvo Svätého Otca Františka na Pôstne obdobie 2016, s.1: https://www.kbs.sk/pdf/FR01/FR01Post2016.pdf

[4] Špidlík, T.: Ignác z Loyoly a spiritualita Východu. Vydavateľstvo: Refugium Velehrad-Roma, 2001.

[5] Ranná homília pápeža Františka: Buďme tými, čo vedia Bohu povedať „áno“ : http://sk.radiovaticana.va/news/2016/04/04/rann%C3%A1_hom%C3%ADlia_p%C3%A1pe%C5%BEa_bu%C4%8Fme_t%C3%BDmi,_%C4%8Do_hovoria_bohu_%E2%80%9E%C3%A1no%E2%80%9C/1220127

[6] Kasper s. 249

[7] Kasper s. 248

[8] Ranná homília pápeža Františka: Buďme tými, čo vedia Bohu povedať „áno“: http://sk.radiovaticana.va/news/2016/04/04/rann%C3%A1_hom%C3%ADlia_p%C3%A1pe%C5%BEa_bu%C4%8Fme_t%C3%BDmi,_%C4%8Do_hovoria_bohu_%E2%80%9E%C3%A1no%E2%80%9C/1220127

[9] Kasper s.250

[10] spracované podľa: Kasper s. 251

[11] Kasper s. 256

[12] Kozák, J.: Žena odetá slnkom. Katolícke noviny 32/2015, s. 4.

[13] Alphonso, H.: Podstata-Struktura-Dynamika duchovních cvičení svatého Ignáce. Český Těšín, 1996.

[14] DC sv. Ignáca [116]

[15] Misericordiae vultus – bod 5: http://sk.radiovaticana.va/news/2015/07/28/pln%C3%BD_text_buly_misericordiae_vultus_-_tv%C3%A1r_milosrdenstva/1161436

template joomla 1.7
Prevádzkované na christ-net.sk