Milosrdenstvo ako obrovský dar nekonečnej, úplne sa vydávajúcej lásky Boha

Najmilší,

v práve prežívanom pôstnom období sme v mimoriadnom Svätom roku milosrdenstva osobitne pozvaní kontemplovať tajomstvo Božieho milosrdenstva. Aj v rámci tejto komunitnej svätej omše Spoločenstva kresťanského života CVX chceme krátko uprieť svoj zrak na toto tajomstvo, nechať sa ním osloviť a stať sa tak účinným znamením Otcovho konania.[1]

Najvýznamnejšími výrazmi používanými pre súcit, respektíve milosrdenstvo v Starom zákone, sú výrazy rachamim a hesed. Výraz rachamin možno preložiť ako „vnútornosti“, pričom odkazuje zvlášť na materské lono, a tak umožňuje chápať Božiu lásku k jeho ľudu ako lásku matky k svojmu dieťaťu. Tak to predstavuje aj prorok Izaiáš: „Či zabudne žena na svoje nemluvňa a nemá zľutovania nad plodom svojho lona? I keby ona zabudla, ja nezabudnem na teba“ (Iz 49, 15).“[2] „Najdôležitejší výraz na pochopenie milosrdenstva je hesed, čo predstavuje nezaslúženú priazeň, priateľstvo, náklonnosť, ale aj Božiu milosť a milosrdenstvo.“[3] Ide tu o trvalý postoj Boha k človeku, ktorý „vyjadruje neočakávaný a nezaslúžený dar Božej milosti, ktorý presahuje akýkoľvek vzájomný vzťah vernosti a prekračuje všetky ľudské očakávania a kategórie.“[4]

A hoci Boh stvoril všetko ako dobré, veľmi dobré, - človek začína podliehať pyšnej ilúzii o vlastnej všemohúcnosti, v ktorej zlovestne zaznieva diabolské „budete ako Boh“.[5] Boh však „od začiatku siaha na protiopatrenia a ustavične podniká protiakciu na vzniknutý zmätok a katastrofu ... Tým, že sa Boh zmilúva, stavia sa proti šíriacemu sa zlu. Nerobí to násilne a násilnícky ... vo svojom zmilovaní však človeku vytvára vždy nový priestor na život a požehnanie.“[6] Boh sa „zjavuje ako Boh, ktorý volá a vedie“. Zjavenie Božieho mena je zjavením Božieho milosrdenstva, ktoré nie je „iba výrazom Božej suverenity a slobody, ale aj výrazom jeho vernosti. Boh je vo svojom milosrdenstve verný sám sebe a svojmu národu napriek jeho nevernosti.“[7] „Starozákonné posolstvo o milosrdenstve nie je iba čisto duchovným posolstvom; je posolstvom o živote, a tak má svoju základnú, stelesnenú, konkrétnu a sociálnu dimenziu. Hriechom si človek zaslúžil smrť, Boh mu však vo svojom milosrdenstve nanovo zaručuje život a životný priestor ... Božie milosrdenstvo chce život.“[8]

„Nový zákon hovorí o Božom milosrdenstve ako o súhrne všetkého toho, čo prišiel Ježiš v Otcovom mene vykonať vo svete (porov. Mt 9,13).“[9] „Nové v Ježišovom posolstve o Starom zákone je, že Božie milosrdenstvo sa ohlasuje definitívne a pre všetkých. Ježiš neotvára dvere k Bohu iba niekoľkým vyvoleným, ale všetkým, miesto v Božom kráľovstve je pre všetkých, nikto nie je vylúčený ... Osobitným spôsobom sú Ježišovými adresátmi hriešnici“[10], teda - my všetci. Milosrdenstvo je obrovským darom, prejavom nekonečnej úplne sa vydávajúcej lásky Boha, ktorý „vlastného Syna neušetril, ale vydal ho za nás všetkých“ (porov. Rim 8,32) a s ním nám daroval všetko. „Kríž je teda najvýrečnejším znakom Božieho milosrdenstva! On svedčí o tom, že mierou Božej lásky voči ľudstvu je milovať bez miery! Na kríži sa môžeme dotknúť Božieho milosrdenstva a nechať sa dotknúť jeho vlastným milosrdenstvom!“[11]

„Preto smieme a môžeme mať účasť na Kristovom utrpení a byť solidárni so všetkými, ktorí trpia temnotou a krutosťou súčasného sveta.“[12] Sme povolaní byť nástrojmi Božieho milosrdenstva. Boh nás však „vo svojom milosrdenstve berie vážne; nechce nás obrať o našu slobodu a obísť nás. Pôjde aj o naše rozhodnutie a našu odpoveď na ponuku Božej lásky. Láska sa môže a bude o druhého uchádzať, nútiť ho nemôže a nechce. Božia láska chce byť tiež opätovaná; no človek ju môže aj ignorovať a odmietnuť. Pretože sme stvorení pre Božiu lásku, odmietnutie Božej lásky je seba-negáciou človeka, je jeho nešťastím ... To je koniec života a našej slobody ... je to rozhodnutie na život a na smrť.“[13]

           „Skutočne blažení a šťastní budeme iba vtedy, ak vstúpime do Božej logiky darovania a nezištnej lásky, ak odhalíme, že Boh nás nekonečne miloval, aby nás urobil schopnými milovať ako on, bez miery.“[14]

Na príhovor Panny Márie, Matky milosrdenstva prosme, aby sme s vďačnosťou a radosťou odpovedali na Božiu lásku k nám a s veľkou odvahou otvorili zatvrdnuté srdcia „na volanie Boha, ktorý nám v stretnutí s biedou iného vychádza v ústrety.“[15]

Michaela Chocholatá, CVX Bratislava


[1] Misericordiae vultus – bod 3: http://sk.radiovaticana.va/news/2015/07/28/pln%C3%BD_text_buly_misericordiae_vultus_-_tv%C3%A1r_milosrdenstva/1161436

[2] Plný text Posolstva pápeža Františka k 31. svetovému dňu mládeže 2016: http://sk.radiovaticana.va/news/2015/10/20/pln%C3%BD_text_posolstva_p%C3%A1pe%C5%BEa_franti%C5%A1ka_k_31_sdm_2016/1180582

[3] Kasper, W. 2015. Milosrdenstvo. Základný pojem evanjelia – kľúč ku kresťanskému životu. Trnava: Spolok sv. Vojtecha, ISBN 978-80-8161-147-6 (ďalej len Kasper), s. 65

[4] Kasper s. 65

[5] Posolstvo Svätého Otca Františka na Pôstne obdobie 2016, s.3: https://www.kbs.sk/pdf/FR01/FR01Post2016.pdf

[6] Kasper s. 66-67

[7] Kasper s.71

[8] Kaper s. 77-78

[9] Plný text Posolstva pápeža Františka k 31. svetovému dňu mládeže 2016: http://sk.radiovaticana.va/news/2015/10/20/pln%C3%BD_text_posolstva_p%C3%A1pe%C5%BEa_franti%C5%A1ka_k_31_sdm_2016/1180582

[10] Kasper s.90

[11] Plný text Posolstva pápeža Františka k 31. svetovému dňu mládeže 2016: http://sk.radiovaticana.va/news/2015/10/20/pln%C3%BD_text_posolstva_p%C3%A1pe%C5%BEa_franti%C5%A1ka_k_31_sdm_2016/1180582

[12] Kasper s. 148

[13] Kasper s. 132

[14] Plný text Posolstva pápeža Františka k 31. svetovému dňu mládeže 2016: http://sk.radiovaticana.va/news/2015/10/20/pln%C3%BD_text_posolstva_p%C3%A1pe%C5%BEa_franti%C5%A1ka_k_31_sdm_2016/1180582

[15] Kasper s. 177